Dvojica architektov a žilinských rodákov žijúcich v Bratislave vyzvala otvoreným listom súčasných žilinských kolegov, aby zabránili ničeniu
pôvodnej architektúry, pod ktorú sa v minulom storočí podpísal Michal Maximilián Scheer.
List napísali architekti Matúš Dulla a Martin Kvasnica. Prvý z nich je profesorom na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a druhý pôsobí v bratislavskom súkromnom štúdiu. Podľa nich bol Scheer už v dvadsiatich rokoch minulého storočia tým, kto v Žiline úspešne presadzoval modernú architektúru. Dokonca tu postavil prvý dom so strešnou záhradou. Okrem toho je autorom aj budovy dnešnej Dexia banky. „Dnešný búrlivý stavebný rozvoj však nepraje práve elegantne prostým dielam funkcionalizmu. Necitlivá obnova takýchto budov môže veľmi ľahko zotrieť ich pôvodný charakter,“ uvádza dvojica architektov.
Podľa ich názoru nikde inde na Slovensku nemožno nájsť taký pekný príklad expresionizmu, akým bol rohový rodinný dom na Daxnerovej ulici v Žiline. „Prečo však bolo treba skryť pôvodné tehlové úseky priečelia? Veď tým sa stratil ústredný motív domu a keď ho pretreli novými sviežimi farbami, máme už pred očami iba paškvil, na ktorom len znalci poznajú, že bol kedysi výbornou architektúrou,“ dodávajú Dulla a Kvasnica. Spoločne tiež spomenuli surový spôsob, ako sa na skromné a pritom elegantné stavbičky obchodov na Farských schodoch navalili ťarbavé nadstavby a kulisovitý kameň.
Na záver listu Martin Kvasnica a Matúš Dulla žilinských architektov vyzývajú: „Milí rodáci, architekti a architektky mesta Žiliny, obraciame sa na vás s naliehavou prosbou, zachráňte silné Scheerove výkony pre nás i pre budúce generácie. Naše mesto nebude bohatšie, keď sa nafarbia, obalia na nepoznanie, prestavajú, či dokonca zničia jeho diela. Prosíme vás, pokiaľ je to vo vašej moci, zabráňte tichému ničeniu jeho dobrej architektúry. Môžete to urobiť tak, že budete hľadať šetrné spôsoby jej obnovy, ak sa vám ich projektovanie dostane do rúk, citlivým alebo aj naliehavým upozorňovaním svojho okolia na jej kvalitu, môžete zvážiť návrh na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku alebo za pamätihodnosť.“
Podľa hlavného architekta mesta Žilina Martina Paveleka, Žilinčania list svojich rodákov dostali a zaoberajú sa ním. Rekonštrukcia domu na Daxnerovej ulici bola podľa neho veľmi nešťastná. „Len veľmi málo sa pri tom rešpektovala pôvodná architektúra. Teraz je to už úplne iný dom, ako pôvodne a nedá sa s tým už nič robiť, pretože je to skončené,“ povedal Pavelek. Hlavný architekt je rovnako rozhorčený z toho, ako nešetrne sa tu s niektorými dielami nakladá. Hovorí, že istý druh architektúry nemá v Žiline žiadnu ochranu. „Preto chcem pripraviť návrh nariadenia mesta na ochranu kvalitnej architektúry na území mesta Žilina. Zákon totiž hovorí, že niektoré stavby sa dajú vyhlásiť ako miestna pamätihodnosť a tým by boli chránené,“ dodal Pavelek. Okrem toho sa chystá zriadiť komisiu, ktorá sa bude špecializovať na takúto architektúru a bude sa žilinským velikánmi, ako bol Scheer, zaoberať. Komisia bude poradným orgánom Útvaru hlavného architekta (ÚHA).
Podľa architekta Dušana Maňáka sa už v súčasnosti rodina Schee-
rovcov súdi o autorské práva na dom, ktorý leží vedľa divadla. O zásahu na dome na Daxnerovej však asi nevedia. Aj podľa jeho slov majú Kvasnica a Dulla pravdu. „Nemalo by to tak byť. Je to dôsledok minulého vedenia mesta a neexistencie ÚHA. Do budúcnosti by sa to ale nemalo opakovať. Rokoval som s hlavným architektom Martinom Pavelekom. Chceme urobiť tiež zoznam všetkých stavieb v Žiline, ktoré majú určitý význam a nariadením ošetriť, aby boli chránené voči takýmto zásahom,“ doplnil na záver Maňák.
Michal Maximilián SCHEER
(1902 – 2000) sa narodil v Považskej Bystrici, vyštudoval architektúru na Vysokom učení technickom v Brne (1925). Začal pôsobiť v Žiline, kde v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských. Skupinu obytných domov družstva Svojdom, Obytný a obchodný dom Grossmann na Pivovarskej 2 (1929), Ľudová škola na Závaží, Finančný palác na Hodžovej 11 (1929), pavlačový dom fary na ulici Spanyola 11 (1931) a Obchodný dom Hustý na Národnej ulici 27 (1946). Počas II. svetovej vojny pracoval pre ružomberské papierne. Tu vytvoril vstupný areál továrne, viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra mesta – administratívnu budovu. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde žil až do svojej smrti. V roku 1965 dostal Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku.
