Ján Slamka (56) zo Žiliny – Vlčiniec bol dlhé roky kamenárom. Zdravotné problémy mu však už nedovoľujú túto ťažkú prácu vykonávať, preto si našiel ľahšiu zábavu. Po večeroch ručne vyrezáva z dreva závesné holubice. „Ukázal mi to kedysi dávno môj starý otec. Nikdy som na to nemal čas, až teraz, po rokoch. Naštiepem si z jedľových, borovicových alebo smrekových dosiek telá a krídla. Potom im ostrým nožom narežem chvosty a krídla na tenké plátky. Tie roztiahnem do oboch strán. Je to jemná práca, pierok je niekedy aj tridsať, na tie menšie používam pinzetu,“ ukazuje Ján. Aby sa mu lepšie drevo opracovávalo, najskôr ho uvarí, čím ho zbaví živice. I tak si občas šmykne nožom do prsta. Oči vtáčikom vypaľuje žeravou ihlicou. Holubice nebrúsi, aby boli vidieť stopy po noži. Hotové výrobky sa môžu zavesiť niťou na luster alebo nad detskú postieľku. Roztočí ich aj ten najmenší prievan vzduchu, takže sú neustále v pohybe. „Pozývajú ma na jarmoky a trhy, takže sa slovenské holubice dostali aj do zahraničia. Najviac ich ale vyrobím pred Vianocami, tie najmenšie sa pekne vynímajú na vianočnom stromčeku,“ hovorí. Na Slovensku sa podobnej tvorbe venuje už len málo ľudových umelcov. „Sme takí poslední mohykáni. Ani ja to nemám koho naučiť, moji dvaja synovia majú celkom iné starosti,“ povzdychol si Ján Slamka.
