Anna má v záhradke celý svet

Doslova aj do písmena. Jej záhradka totiž od skorej jari do neskorej jesene hýri tými najrozmanitejšími farbami.
Kým ostatným susedom sa na dvoroch ešte veselo roztápa sneh, pani Anne už spod neho vykúkajú kvety najrozmanitejších farieb. Ako je to možné? Nuž pani Anna Barčíková sa už 50 rokov venuje pestovaniu botanických kvietkov, trvaliek a skalničiek. „Mám rada prírodu a lyžovanie,“ rozhovorila sa 77-ročná čiperná Bánovčanka o začiatkoch svojej záľuby a pokračovala: „Za mladi, pred viac ako päťdesiatimi rokmi, sme lyžovali na Snilovskom sedle v Majej Fatre. Hore bola typická zima a množstvo snehu a dole už kvitol likovec. Ej, tak som si povedala, že ten by som veru chcela mať doma.“ Okrem lyžovačky Anna Barčíková obľubuje aj turistiku. A keď potom pod Šútovskými vodopádmi objavila podobnú nádheru, osud jej záhradky bol spečatený. Bolo jasné, že sa premení na farebný raj pre oči okoloidúcich. Za viac ako polstoročie jej v záhradke pribudlo vyše tisíc druhov vzácnych kvetov. V Žiline bola prvá, ktorá sa začala venovať tejto netradičnej záľube. Pestovaniu trvaliek a skalke. „Už nás je podstatne viac a aj na Slovensku to v poslednej dobe prichádza do módy,“ hovorí. Keďže v blízkosti svojho bydliska nemala kde zháňať nové rastlinky do svojej záhradnej zbierky, obchádzala výstavy po celom bývalom Československu. Prechodenú má Bratislavu, Olomouc, Brno, či Prievidzu. Jeden unikátny kúsok si dokonca nechala poslať poštou až z Prahy. A oplatilo sa. Dnes jej zbierka obsahuje také unikátne kúsky z celého sveta, ako žltohlav európsky, kosatec americký, hrebíček bordový, tulipán neskorý, či modrenec plnokvetý. Niektoré z kvetov navyše pozná len pod latinskými názvami. „Mám doma vyše dvadsať kníh, ale niektoré slovenské názvy ani v nich nenájdete,“ dodala. O kvietky v záhradke sa, okrem pár naozaj zimných mesiacov, Anna Barčíková stará takmer celý rok. „Už v januári vykúkajú spod snehu prvé snežienky a reantisy, potom bledule. Ani sneh, ani mráz im neublíži. Mám tu však aj vianočnú ružu, tulipánky, či narcisky,“ ukazuje prstom na farebné kvietky, ktoré vyzerajú ako zmenšené kópie tradičných slovenských kvetov, ktoré poznáme všetci. Ďalšie sú jasienky. Tie vraj kvitnú od jari, až do neskorej jesene. „Na jeseň, pred prvými mrazmi, kvietky pozakrývam, aby prezimovali. Potom od skorej jari ich treba hnojiť a polievať. Je to robota, na ktorú som už pomaly stará,“ hovorí čiperná babička. Pani Anna Barčíková má o svoju unikátnu záhradku strach. „Som už stará a nevládzem. Bola by som rada, keby sa niekto našiel, čo by to po mne prebral. Deti som naučila lyžovať a vštepila aj lásku k prírode. Dcéra však žije v Bratislave a syn na to nemá toľko času. Keby sa niekto našiel, kto by chcel pokračovať v mojej záľube, rada by som mu odovzdala skúsenosti,“ dodala na záver pestovateľka nádherných kvetov z Bánovej.