Vieme, kde nás „tlačí topánka“
Rosina je jednou z obcí, kde po decembrových komunálnych voľbách zasadol do starostovského kresla nový človek. Kandidoval ako nezávislý, s desaťročnými skúsenosťami v samospráve, počas ktorých bol poslancom obecného zastupiteľstva v Rosine. Pavol Cíba. Svojim spoluobčanom predložil svoje vízie budúceho rozvoja obce a tie ich zaujali.
Prečo ste sa vôbec rozhodli kandidovať?
Z poslaneckej práce som mal predstavu, ako to v takej obci chodí, aké problémy sa tu riešia. Nie vždy sa mi však podarilo presadiť svoje predstavy. Keď ma na začiatku roku 2006 oslovila určitá skupina ľudí s návrhom, že by som mal kandidovať na post starostu, najprv mi to možno prišlo aj trochu smiešne, ale do mysle mi zasiali také malé semienko, ktoré počas volebného roka vyklíčilo a rozhodol som sa ísť do toho. Bolo to také spontánne.
Za sebou máte necelé štyri mesiace starostovania.
Nie je to jednoduché. Oproti poslancom sú starostovské povinnosti omnoho širšie. Nemám takmer žiaden voľný čas a poviem úprimne, niekedy sa cítim ako prváčik v škole. Mnohé veci sú pre mňa úplne nové a musím sa ich učiť. Štatutárny zástupca obce má obrovské povinnosti a obrovskú zodpovednosť. Snažím sa venovať svojej práci naplno.
Skúsme sa pozrieť na volebný program, ktorí ste svojim spoluobčanom predložili?
Pri predvolebných stretnutiach som sa snažil obyvateľom Rosiny predložiť skôr predstavu svojej práce pre obec. Nehovoril som o konkrétnych veciach, ako je kanalizácia, chodníky, verejné osvetlenie, regulácia potoka. S ľuďmi som riešil princípy mojej práce. Nepostavil som si nič konkrétne pred seba, že to chcem. Ale chcel som ľuďom povedať, ako to všetko chcem urobiť. Jednoducho som im povedal, že všetci dobre vieme, kde nás topánka tlačí. Hneď na prvej schôdzi, keď som preberal funkciu starostu, som už hovoril konkrétne. A veľmi ma potešilo, že ľudia prišli, zaplnila sa celá zasadačka v kultúrnom dome. Tých problémov je veľa, ťažko povedať, ktorý je najväčší.
Vždy všetko so všetkým súvisí
Dnes sú ľudia nároční, vedia čo chcú a ako by mala ich obec vyzerať. Takto sa dostávame k ďalšiemu problému Rosiny.
K životnému prostrediu. „Z môjho pohľadu hrá dôležitú úlohu v živote občanov. Je to spojené napríklad aj s tou reguláciou. Neupravené brehy sú živnou pôdou na to, aby si ľudia mýlili brehy riečky so smetiskom. Hádžu tam všetko, čo im zavadzia a čo nepotrebujú,“ posťažoval sa Pavol Cíba. Rovnaká je situácia aj na okrajoch katastra obce. Pri poľných cestách, kde kedysi starí otcovia Rosinčanov vysádzali ovocné stromy, je samá čierna skládka. „Niekoľkokrát do roka tieto miesta čistíme, ale asi je to málo,“ pochválil starosta ľudí, ktorým na životnom prostredí skutočne záleží. Na skládkach sa vraj dá nájsť všeličo. Sedačky, staré rárohy, rozbité okná – vozí to sem kde-kto. Starostovi sa nepozdáva, že neporiadok je aj na miestach, ktoré ľudia s obľubou využívajú na víkendové výlety a vychádzky.
Jednou zo starostových vízií je vytvoriť v Rosine oddychovú zónu, ktorá by bola prirodzene spojená so žilinským lesoparkom, napríklad aj cyklotrasami. Centrom oddychovej zóny by malo byť pri malom potoku, ktorý sa volá Malá voda. „Bolo by to pekné miestečko, napríklad pre mamičky s malými deťmi. V podstate sa po dedine ani nemajú kadiaľ poprechádzať, možno po bočných uličkách. Všade inde je to dosť nebezpečné,“ hovorí starosta Pavol Cíba. Vie si predstaviť zelený pás od Turia až po lesopark, prípadne aj smerom na Bytčicu a na Trnové. Pozornosť si podľa jeho mienky zaslúži aj Brezník, medzi Rosinou a Stráňavami, kde sa ľudia zvykli stretávať na opekačky či gulášky.
S tým všetkým úzko súvisí aj územný plán. Ten rieši štruktúru obce na dlhšie obdobie, na dvadsať až tridsať rokov, zatiaľ však nie je celkom hotový. Ten by mal riešiť aj zelené plochy a bude slúžiť aj ako podkladový materiál pre získanie rôznych dotácií z eurofondov. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je už v podstate hotový a vedenie obce začína rokovania s agentúrou, ktorá by ho mala dokončiť do konca mája. Aj to je doklad o tom, ktorým smerom by sa mala obec uberať. „K tejto problematike sme robili aj verejný prieskum. Dopadol v podstate dobre. Ľudia sa v dotazníku vyjadrovali o svojich predstavách a budúcnosti Rosiny. Odpovede boli celkom zaujímavé. Ich pripomienky chceme rozhodne akceptovať. Preto sme tu,“ tvrdí aj sa rosinských poslancov starosta.
Cesty, cestičky a chodníky
„Prvá vec, do ktorej by sme sa chceli pustiť, sú cesty. Tie sú pre nás najdôležitejšie. Vedú do sveta i k domovu,“ taká je predstava starostu Pavla Cíbu. Hlavná cesta cez Rosinu má už parádny nový asfaltový koberec. Ale tie ostatné, na svoju rekonštrukciu ešte len čakajú. Vedenie obce je však presvedčené, že onedlho budú všetci Rosinčania chodiť domov po dobrých cestách. Ale na opravu čakajú aj ďalšie komunikácie a chodníky. Tak ako všade, všetko bude závisieť od dostatku, či skôr nedostatku financií.
Chceme skrášliť Rosinku
Ďalšia vec, ktorá leží na srdci Pavlovi Cíbovi je riečka Rosinka, ktorá preteká stredom obce, popri ceste. Jej regulácia je nevyhnutná. „Brehy sa zosúvajú a má pomerne hlboké koryto. Je pravda, že časť je zregulovaná, ale považujem za potrebné, aby sa to dokončilo kompletne v intraviláne obce,“ kladie si pred seba ďalšiu úlohu starosta. Je presvedčený, že zregulovaný potok podstatne vylepší aj obraz obce. Keď budú pekne upravené svahy, nasiata tráva, vysadená zeleň.
Sme akoby predmestím Žiliny
Vzdialenosť Rosiny od mesta je skutočne minimálna. Nie je preto čudné, že z roka na rok tu rastie záujem o bývanie. Chalupy v obci sú väčšinou ako maľované, bývanie by tu chceli získať aj ďalší. Či už v rodinných domoch alebo v nájomných bytoch. O tie majú záujem predovšetkým mladí ľudia. Je tu však aj problém, ako v iných dedinách. Nedostatok stavebných pozemkov. „Niektoré pozemky, ktoré by sme chceli zahrnúť do územného plánu, sú zatiaľ vedené ako poľnohospodárska pôda. Družstvo u nás síce zaniklo, ale jeho pozemky má v prenájme iná firma, ktorá niektoré obrába, ale iné len udržiava. Sú to vlastne súkromné pozemky, len zmluvne prenajaté, ako to bolo v časoch družstevníctva. Verím, že všetko sa časom dorieši k spokojnosti obce i vlastníkov pozemkov,“ nestráca optimizmus Pavol Cíba. Hovoriť sa o tom určite bude aj pri pripomienkovaní územného plánu občanmi. Starosta je presvedčený, že všetko sa dá vyriešiť hovorom a kompromisom.
Veselý život malých Rosinčanov
Vízia učiteliek Materskej školy v Rosine na čele s riaditeľkou Ľubomírou Knapcovou je jasná. Zdravé a šťastné deti sú naša budúcnosť. Toto si osvojili aj rodičia najmladších Rosinčanov. „Spolupráca s rodičmi je veľmi dobrá. Každý mesiac pripravujeme jednu spoločnú aktivitu, či nejakú tvorivú dielňu. Teraz sa pripravujeme na Deň matiek,“ začala vymenúvať riaditeľka. Potom to bude Medzinárodný deň detí, koniec školského roka, rozlúčka s predškolákmi. Tých spolu s rodičmi čaká detská maturita. „Sme škôlkou, ktorá je otvorená rodičom a pre rodičov,“ dodáva riaditeľka. Pochvaľuje si však aj spoluprácu s miestnou školou. Okrem aktivít, ktoré škôlka ponúka, tu pracuje aj krúžok anglického jazyka a tanečný krúžok. „Chceme, aby sa naša škôlka stala miestom zdravých a šťastných detí,“ predkladá Ľubomíra Knapcová strategickú víziu.
Čím žije Rosina dnes?
•Obecný športový klub Rosina má pomerne široké zázemie. Muži hrajú 5. ligu, celkom úspešne. „Športový areál je pekný, ale chceli by sme ho ešte vylepšiť. S predsedom klubu Jaroslavom Kaisom máme záujem, aby sa tam vybudovala oddychová zóna, možno nejaké detské ihrisko s hojdačkami, preliezačkami, aby sa tam mohli zastaviť mamičky s deťmi. Možno aj cyklotrialové dráhy, je tam taký nerovný terén, ktorý by sa dal využiť,“ to sú ďalšie plány vedenia obce. Pre šport hľadá aj ďalšie cesty a možnosti. Starosta mal práve na stole verejnú výzvu na vybudovanie ihriska, ktorú obciam ponúka splnomocnenec vlády pre šport Dušan Galis.
•„V obci máme aj kultúrny dom, hneď vedľa zdravotné stredisko, dve vekovo vzdialené architektúry, chceli by sme to zosúladiť v jeden celok,“ rozvíja plány starosta Pavol Cíba. Sníva aj o rekonštrukcii budovy obecného úradu. Je to vraj jedna z najstarších budov v obci. Všetko sa však naraz nedá. „Celkom si viem predstaviť, ako by to malo a mohlo vyzerať,“ dodal starosta.
•Hoci je v obci kultúrny dom, na kultúrne podujatia sa veľmi nevyužíva. Tradičné a hojne navštevované sú Katarínske zábavy a silvestrovské plesy. Okrem toho tu bývajú len rôzne rodinné podujatia. „Pamätám sa, že kedysi sa v Rosine hrávalo divadlo. Hral ho i môj otec, moji starší súrodenci, hral som ho i ja. Pamätám sa, že s nami chodil nacvičovať nebohý Anton Šulík st. Dnes je ťažko nájsť človeka, ktorý by mladých naštartoval. Ale mám jeden nápad. Prezradím vám ho, až keď sa mi ho podarí zrealizovať,“ usmial sa popod fúzy starosta Pavol Cíba.
•Živý je aj spolkový život v Rosine. Pôsobí tu poľovnícke združenie, rybársky zväz, dobré výsledky dosahujú chovatelia poštových holubov, záhradkári, chovatelia, urbárnici, členovia Slovenského Červeného kríža i Matice slovenskej, zmiešaný spevácky zbor. Jeho mužská časť chodí spievať aj na smútočné obrady. „Ale najaktívnejší sú hasiči. Je ich organizovaných asi sedemdesiat, majú niekoľko družstiev, od žiačikov až po dospelých. Výsledky, ktoré dosahujú, nás tešia a ich povzbudzujú,“ vyslovil záverečnú pochvalu starosta obce Rosina.
Školstvo dostane zelenú
Tento rok oslávi Základná škola v Rosine svoje 40. výročie. „Viete si predstaviť, ako vyzerá. Zariadenia, ktoré tam fungujú, sú ešte pôvodné. Škola si zaslúži kompletnú rekonštrukciu. Chystáme sa vypracovať projekt a využiť finančné prostriedky, ktoré v tejto oblasti ponúka Európska únia,“ skonštatoval starosta Pavol Cíba. Je odhodlaný využiť všetky možnosti, aby peniaze na školu dostali. Rok je tu v prevádzke multifunkčné ihrisko, ktoré bolo združenou investíciou. Počet detí v Rosine stúpa, čo je potešiteľné a všetky raz budú chodiť do školy. „Väčšie problémy máme so škôlkou. Objekt nepatrí obci a priestory sú už teraz nevyhovujúce,“ predkladá ďalší problém starosta. Najhoršie je, že nestačí ani kapacitne. Odchádza z nej 25 detí, príjmu však iba sedemnásť. Jenou z možných alternatív je aj presun škôlkarov do priestorov školy, kde je jeden voľný pavilón, avšak ako archív ho prenajímajú jednej firmy a záväzky sú dlhodobé. „Nečakali sme, že počet detí tak rýchlo narastie,“ usmial sa starosta.
