Článok pokračuje pod video reklamou
Hoci naše noviny poznali všetci, ktorých sme po ceste dedinou oslovili, každý s poľutovaním skonštatoval, že ich ešte nekúpil. A každý prežíval po svojom sklamanie, že výhercom päťstovky sa nestal práve on. „Ja nemám na výhry šťastie,“ presviedčala nás babka, ktorá pracovala na poli. Nuž, to je tak. Kto nehrá, nevyhrá. Šťastena sa napokon usmiala na Emíliu Ďurčovú, ktorá po niečo vybehla z chalupy. „Jasné, že ich mám. Kupujem ich každý týždeň. Chvíľu počkajte,“ otočila sa a utekala do chalupy hľadať noviny. O pár sekúnd bola naspäť aj s novinami. „Akurát mi dievka hovorila, že vaše auto ide našou ulicou. Ale o výhre sa mi ani nesnívalo,“ zasmiala sa Emília Ďurčová a ochotne nám zapózovala s novinami i s vyhratou päťstovkou. „Čo si za tie peniaze kúpim? No predsa zasa vaše noviny,“ rýchlo našla odpoveď na otázku, ako našu výhru použije.
