Sotva nájdete na Slovensku niekoho, kto počas svojho života zatĺkol do dreva
viac klincov ako Stanislav Smatana (73) zo Súľova. Tisíce drobných klinčekov mu slúžia ako nosná konštrukcia pri umeleckej technike, ktorú nazýva nitkovanie.
Bývalý obchodník a sústružník pred 18-timi rokmi skĺbil svoje skúsenosti a začal vyrábať pôsobivé obrázky z nití. „Spočiatku som prešíval rôznofarebné nite cez dierky navŕtané do doštičky. Potom mi napadlo, že motív bude lepšie vyzerať, ak ho namotám na maličké klinčeky,“ spomína na svoje začiatky Stanislav Smatana. Ono sa to však ľahšie povie, ako urobí. Veľkým problémom bolo vôbec zohnať 8-milimetrové klinčeky. Napokon mu pomohol jeden starý majster. Odvtedy ich minul už tisíce a tisíce, veď na jeden obraz ich pokojne použije i 1200 a na motív Poslednej večere dokonca až 4500! Stanislav to vie celkom presne, pretože každý jeden kus nielenže musí pribiť na rovnakú výšku, ale im aj tenučkým štetcom zafarbiť hlavičku na bielo. „Zhotoviť takýto obrázok je veľmi zdĺhavé a zahŕňa až jedenásť operácií. Len na výrobu podkladovej doštičky z tvrdej preglejky potrebujem päť strojov – cirkulár, hobľovačku, brúsku, fresku a vŕtačku. Potom ju ručne vyhladím brúsnym papierom, nafarbím, znova vybrúsim, ešte raz nafarbím a až potom môžem na ňom vyznačiť námet a miniatúrnym kladivkom zatĺkať klince,“ vymenúva zložitosť výroby. Na svojich dielach sa snaží zachytiť pohyb, preto s obľubou tvorí pastierov, hudobníkov, poľnohospodárov na poli, ľudí v slovenských ľudových krojoch, náboženské výjavy, zátišia, ale zhotovuje i erby obcí a nevyhýba sa ani abstraktným námetom. „Keď nájdem zaujímavý obrázok v časopise, vystrihnem si ho a nedá mi pokoj, kým ho nezhotovím. Potom príde k slovu kružidlo, pravítko, ceruzka, štvorčekový papier alebo najnovšie kopírovací stroj. Nerobím veľa rovnakých kusov a rád mením aj nite. Neverili by ste, aké ťažké je zohnať poriadnu cvernu, niektoré mi doniesli až z Ameriky,“ posťažuje sa. O tieto výrobky, ktoré pravdepodobne zhotovuje u nás jediný, je veľký záujem, preto sa snaží využiť každú minútu. „Okrem nedele a sviatkov niet dňa, keď by som niečo na tom neurobil. Vydržím nad tým sedieť zohnutý aj osem hodín a nemám čas na prázdne debaty, nečítam, nepozerám televíziu. Radšej kreslím nové námety, a keď chcem zmeniť polohu, idem okopať jahody alebo nachystať drevo na zimu. Mnoho ľudí ma navštevuje a moje obrázky sú hádam v každom štáte. Často ma pozývajú na výstavy, takže s tým aj veľa cestujem, ale popri tom som stihol do tajov tejto techniky zaučiť aj mojich sedem vnúčat. Ide im to celkom dobre, i keď to chce ešte hodiny praxe. Aj ja sám sa stále zdokonaľujem. Som rád, keď ma ľudia po rokoch stretnú a pochvália sa, že majú odo mňa obrázok a ešte chcú ďalší,“ s uspokojením ukončil Stanislav.
