Z histórie zjazdu na divokej vode

Kto zo športovej rodiny v meste nepozná ešte stále jazdiacu dvojicu Vladimír Vala - Jaroslav Slúčik? Čo do počtu zlatých medailí zo svetových či európskych šampionátov nemá táto dvojica ani z pohľadu histórie v Žiline konkurenciu. Zjazd na divokej vode má u nás oveľa dlhšiu tradíciu, ako sa zdá na prvý pohľad. Po Váhu sa na pltiach splavovalo drevo ešte v predošlých stáročiach. Potom však bola postavená Košicko – Bohumíska dráha. Na prepravu dreva sa čoraz viac začala využívať železnica. Plte postupne vystriedali kanoe a neskôr i kajaky. Nová športová forma splavovania riek v okolí Žiliny sa začala udomácňovať až po vzniku Československa. Prvé turistické kanoe priviezol do Žiliny z Brna Richard Říha v roku 1925. Vodácke túry po Rajčanke a Váhu do blízkeho okolia si zakrátko získali aj ďalších záujemcov najmä z radov príslušníkov miestnej vojenskej posádky. V roku 1927 si táto skupina založila „Kroužek přátel vodní turistiky v Závodí u Žiliny“. Len o niečo neskôr, v roku 1929, založil Jozef Weider „Slovenský touring club“. V roku 1931 prešla členská jeho základňa do vodáckeho oddielu Klubu československých turistov. Najväčšiu popularitu si získal v roku 1931 založený „Vodný skauting Budatín“. Tento oddiel zorganizoval v dňoch 25. - 26. septembra 1932 preteky na trati Žilina - Trenčín. Keďže sa na pretekoch zúčastnili vodáci zo všetkých oddielov Slovenska, išlo vlastne o naše prvé neoficiálne majstrovstvá na divokej vode. Celkovo najrýchlejšou dvojicou boli Tibor Štren - František Boleček, ktorí prešli trať dlhú 91,2km za 8,2 hodiny. Táto dvojica vyhrala kategóriu „Skladací kajak“. Zo Žiliny bola úspešná i dvojica Július Kekely - Ladislav Boleček. Táto dvojica vyhrala kategóriu „Cestovný kajak“. Celkovo skončila na druhom mieste.