Žilina má od 1. marca opäť Útvar hlavného architekta (UHA). Šéfuje mu 37-ročný Žilinčan Martin Pavelek. Je absolventom Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, je autorizovaným architektom Slovenskej komory architektov (SKA), člen skúšobnej komisie SKA, člen redakčnej rady „Informácií SKA“, člen Spolku architektov Slovenska, člen medzinárodnej poroty verejnej celoštátnej súťaže „Stavba roka 2006“, spoluzakladateľ občianskeho združenia „Za krajšiu Žilinu“ a tiež držiteľom mnohých architektonických ocenení. Medzi najvýznamnejšie patrí cena SKA za architektúru
„CE.ZA.AR 2004“, hlavná cena titulu „Stavba roka 2003“ v rovnomennej celoštátnej súťaži, špeciálna cena v medzinárodnej súťaži EAAE „Quest for urban design“
v Eindhovene z roku 1992, či nominácia SKA na „European Union Prize for Contemporary Architecture Mies van der Rohe Award 2005“.
Čo predchádzalo tomu, že ste sa stali hlavným architektom mesta Žilina?
Decembrové komunálne voľby priniesli okrem zásadnej zmeny na radnici aj ďalšie systémové zmeny vo fungovaní mesta. Jednou z nich bola aj potreba znovuvytvorenia Útvaru hlavného architekta, ktorý bol účelovo zrušený politickým rozhodnutím v roku 2001. Netreba v tejto súvislosti opomenúť, že jednou z príčin „žilinskej zmeny“ bol nepochybne aj nekoncepčný, chaotický, stavebný rozvoj mesta v posledných rokoch, pri ktorom si žiadny obyvateľ nemohol byť istý, či mu ráno pod oknami nezačnú stavať benzínku, hypermarket alebo betonárku. Keďže som bol dlhodobo jeden z tých, ktorí proti takémuto „budovaniu“ mesta otvorene vystupovali, dostal som po voľbách od nového vedenia ponuku a následne aj poverenie vytvoriť a rozbehnúť fungujúci úrad územného plánovania a architektúry.
Aká je vaša predstava o poslaní a fungovaní nového Útvaru hlavného architekta?
Moja predstava je pomerne jasná. UHA, alebo možno sa to časom bude volať aj inak, by mal byť modernou inštitúciou v samospráve mesta, ktorá bude zabezpečovať komplexný servis v oblasti strategického rozvoja mesta, územného plánovania a architektúry. Pre projektantov, odborníkov ako aj širokú verejnosť by mal byť profesionálnym informačným zázemím a zároveň garantom dlhodobého, kontinuálneho, kvalitného rozvoja mesta s dôrazom na kvalitu životného a obytného prostredia. Určite by mal byť a vlastne možno povedať, že k dnešnému dňu už je miestom, ktoré by mal navštíviť každý, kto uvažuje o stavebnom investičnom zámere na území mesta.
Dávate dohromady nový tím ľudí. Máte už predstavu, s kým v ňom rátate?
Na to, aby mohol takýto koncepčný útvar plnohodnotne fungovať, je potrebných okolo desať ľudí. Všetko by to mali byť špecializovaní odborníci predovšetkým v oblasti urbanizmu, architektúry, dopravy, zelene a technickej infraštruktúry. Momentálne sme štyria, čo je stav sotva pokrývajúci vybavovanie dennej agendy, ktorou je vydávanie vyjadrení a stanovísk k investičným zámerom. Všetko by sa malo postupne začať meniť so zmenou organizačnej štruktúry mestského úradu, ktorá sa pripravuje a mala by v dohľadnej dobe prebehnúť.
Aká je spolupráca s primátorom Ivanom Harmanom? Je primátor otvorený k zmenám, ktoré máte v pláne zrealizovať?
Pre nového primátora bol koncepčný urbanistický rozvoj mesta prostredníctvom odborného úradu jednou z priorít po nástupe do funkcie. To, že vznikol UHA je nepochybne dôkazom toho, že to myslel naozaj vážne. Myslím si, že našou spoločnou snahou je, aby Žilina nastúpila aj v oblasti územného plánovania, urbanizmu a architektúry na normálnu cestu normálneho moderného európskeho mesta s dôrazom na hodnoty a princípy trvalo udržateľného rozvoja.
Čo je v dnešnej dobe najakútnejším problémom Žiliny?
Tým naozaj najakútnejším, čo riešime práve v týchto dňoch spolu s odborníkmi na dopravu, je odvrátenie dopravného kolapsu, ktorý nám hrozí predovšetkým v celej západnej časti mesta - Závodie, Bánová, Hájik v súvislosti s nie práve najšťastnejšie vyriešenou a doriešenou výstavbou diaľničného privádzača na Rajeckej ceste. V Žiline nás však čaká veľa práce – nebudem ďaleko od pravdy keď poviem, že mesto za posledných 7 až 8 rokov utrpelo veľké urbanisticko-architektonické straty. Niečo sa zachrániť dá, s niečím sa budeme musieť vysporiadať. Všeobecne najdôležitejším problémom je teraz zastabilizovať a koordinovať ďalší investično-stavebný rozvoj mesta v súlade so zákonmi a s platnými územno-plánovacími dokumentmi, ktorými sú predovšetkým smerný územný plán s jeho doplnkami a dielčími zmenami a prerokovaný koncept nového územného plánu. Pod ochranný režim sa naviac dostala zeleň a športoviská, ktorých rapídne ubudlo a ktorým sa doteraz zmysluplne nikto nevenoval.
Kedy konečne vznikne nový územný plán, na ktorý Žilinčania márne čakajú už niekoľko rokov?
Aj keď to znie neuveriteľne, fakt je ten, že bývalé vedenie takmer stotisícového mesta nebolo schopné zabezpečiť za celé svoje „mocenské“ obdobie dopracovanie nového územného plánu. Napriek tomu, že je to jeden so základných a najdôležitejších dokumentov každého mesta. Laicky povedané, územný plán je v podstate spoločná zmluva všetkých občanov mesta o tom, ako by malo ich mesto vyzerať, ako by sa malo rozvíjať, ako by malo fungovať a práve preto je aj v polohe a postavení zákona. Aby mohol byť stále „in“, je povinnosť mesta alebo obce ho každé štyri roky aktualizovať. Ale ani na to od minulého vedenia mesta nebola vôľa. V súčasnosti sa na pôde UHA rozbehli pracovné rokovania so spracovateľmi územného plánu (ÚP) za účasti ďalších odborníkov a odborných pracovných skupín s jediným cieľom – čo najkvalitnejšie a čo najrýchlejšie zabezpečiť dopracovanie nového ÚP. Súbežne, respektíve v krátkom predstihu, by mali byť vypracované aj ďalšie veľmi dôležité materiály - generel dopravy a zelene, koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky a taktiež územná prognóza strategického rozvoja mesta. Termínovo by mali byť dokončované v priebehu budúceho roka.
Akými princípmi sa budete riadiť pri ich tvorbe?
Rozvoj mesta musí byť riadený, kontinuálny ale hlavne vždy výhodný pre jeho obyvateľov – a tu vidím veľké rezervy. V Žiline boli doteraz úplne nepochopiteľne uprednostňované rôzne komerčné subjekty, ktoré v meste mohli stavať takmer hocičo a hocikde bez ohľadu na okolie a jeho obyvateľov. Základnou prioritou preto bude zabezpečenie a následná ochrana pohody bývania a rešpektovanie princípu trvalo udržateľného rozvoja. Nový územný plán by mal jednoznačne pomenovať a striktne vymedziť všetky funkčné zóny, aby každému novému investorovi bolo od začiatku jasné, čo sa kde môže stavať. Spomínané pripravované územno-plánovacie dokumenty by mali tiež rámcovo zadefinovať strategickú víziu mesta v horizonte niekoľko desiatok rokov.
V Žiline sa v posledných rokoch nehorázne zahusťovalo, utrpeli tým najmä sídliská. Čo vyčítate týmto stavbám?
Boli to prevažne vysoko účelové rozhodnutia o realizácii týchto stavieb, ktoré nebrali ohľad na rešpektovanie elementárnych urbanisticko-architektonických pravidiel, ba niekedy ani zákona a príslušných technických noriem. Určite to bol ekonomicky a krátkodobo efektívny ťah, ale, žiaľ, tak, ako prevažná väčšina budovateľských aktivít bývalého vedenia mesta s veľmi negatívnym dlhodobým dopadom a degradáciou hodnoty územia, v ktorom boli realizované.
Asi neželaným dedičstvom po predchádzajúcom primátorovi sú tiež kauzy, proti ktorým ste sám ostro vystupovali: amfiteáter a Aupark. Ako sa črtá ich ďalší vývoj?
Aupark ako aj „vežiak“ na mieste bývalého amfiteátra sú už, bohužiaľ, mimo dosahu hlavného architekta, respektíve ÚHA. O bytí alebo nebytí týchto pre mesto nie práve najšťastnejších stavebných investícií rozhodujú momentálne príslušné správne orgány a predovšetkým súdy. Verím, že ich rozhodnutia budú ctiť zákon a nie niečo iné.
Tvorba miest a urbanistických celkov veľmi závisí práve od dobrej legislatívy a od jej dodržiavania v praxi. Sú v tomto smere dobré podmienky?
Z vlastnej skúsenosti viem, že nová legislatíva prispôsobujúca sa legislatíve EÚ nie je až taká exaktná a často necháva pomerne veľký priestor na rozhodovanie kompetentnému úradníkovi. Bohužiaľ, slovenská spoločnosť ešte nie je morálne až tak ďaleko, a tak sa tento dobrý úmysel zefektívnenia a flexibilnosti rozhodovania mení a deformuje na nástroj korupcie, proti ktorému sa potom veľmi ťažko bojuje. Spomínané žilinské kauzy sú v tomto smere, povedzme, poučné. Samospráva má však možnosti, ktoré, samozrejme, zasa za predpokladu správneho použitia môžu byť veľmi nápomocné, a to sú uznesenia mestského zastupiteľstva a verejno-záväzné nariadenia mesta. Nimi, keď sa vrátim k práci ÚHA, sa dá napríklad ochrániť kvalitná architektúra v meste, ktorá ešte nie je evidovaná ako kultúrna alebo technická pamiatka a podobne.
Aký teda bude rozvoj Žiliny v nasledujúcich rokoch v oblasti architektúry a urbanizmu?
Žilina má vynikajúcu geografickú polohu a ako dôležitý dopravný uzol v blízkosti hraníc s Poľskom a Českou republikou bude vždy priťahovať investorov. Preto je dôležité byť stále o krok dopredu a mať pripravenú jasnú predstavu o koncepčnom strategickom rozvoji mesta. Treba mať pripravené pravidlá hry a obrazne povedané mantinely ihriska, na ktorom sa bude hrať. Každú novú väčšiu investíciu treba poriadne „prelustrovať“, pretože mnohé investičné aktivity, nech vyzerajú akokoľvek lákavo, môžu z dlhodobejšieho hľadiska mesto poškodiť a skomplikovať v budúcnosti jeho rozvoj. Pokiaľ to bude v mojich možnostiach, budem sa neustále snažiť, aby Žilina bola predovšetkým mestom, v ktorom sa dobre býva a obyvatelia nájdu všetko, čo potrebujú k svojej spokojnosti. Každá nová väčšia investícia bude musieť zabezpečiť „pridanú hodnotu“ pre mesto a jeho obyvateľov v podobe vylepšenia obytného prostredia. Z hľadiska samotnej architektúry budem vyžadovať štandard a kvalitu zodpovedajúce postaveniu Žiliny ako krajského mesta štátu európskej únie s takmer stotisíc obyvateľmi. Každá nová stavebná realizácia by mala byť dotiahnutá tak, aby Žilinu reprezentovala a zatraktívnila.
Budú na väčšie investičné zámery mesta vypisované architektonické súťaže?
Kvalitné súťaže sú veľmi dobrým prostriedkom, vďaka ktorým môže mesto získať mnoho podnetných nápadov súvisiacich s rozvojom mesta, preto s architektonickými a urbanistickými súťažami určite počítam tak, ako počítam aj s pravidelnou a kontinuálnou spoluprácou s vysokými školami a univerzitami.
