Predsa sme však jedného takého objavili. Ide o šesťdesiatnika Tomáša Papaja z Makova. Už tridsať rokov sa venuje modelovým železniciam. Najskôr si robil menšie, no pred pár rokmi sa rozhodol, že si postaví takzvaný „rozchod“, typ TT. Na jeho tratiach, ktoré sú dvojkoľajové a medzi ne je posadená jednokoľajka, premáva dvadsaťštyri vlakových súprav. Ide o osobné i poschodové vlaky, rýchliky, nechýbajú ani nákladné. Tie prevážajú všeličo. Od ropných produktov, vápna, uhlia až po pivo. Samozrejme, ide o obľúbenú značku pána Tomáša. Veď ako by to bolo, keby jeho cisterny vozili po krajine nejakú „vŕbovú vodu“. Pri zhotovovaní železnice pracoval podľa fantázie. Vlaky vychádzajú z Hrádku nad Jizerou, prechádzajú Kamennou Lhotkou a konečnou stanicou je Kamenica. Na tratiach premávajú aj štyri historické vlakové súpravy a dve ďalšie, ktoré voľakedy jazdili z Čadce do Makova. Ak by ste si mysleli, že Tomáš Papaj je bývalý železničiar, mýlili by ste sa. Robil panelové montáže a v Ostrave prežil štyridsať rokov. Pred štyrmi rokmi sa nasťahoval do rodičovského domu v Makove a začal sa venovať svojmu koníčku. Spomína, že sa vyučil v Martine a už vtedy ho uchvátili párne lokomotívy, ktoré v minulosti premávali na tamojšej trati. Všeobecne, veľmi rád cestoval vlakmi a sníval o tom, že raz....? Dnes sa dokáže so svojím dielom hrať nielen celé hodiny, ale ako s úsmevom hovorí, aj celé dni. Nikoho nepovolaného k nej nepustí, lebo nie je hračka, ako hračka. Občas uvoľní „flek“ svojim vnukom Honzíkovi a Kubkovi. Najmenšia vnučka, polročná Barborka, zatiaľ pri návšteve dedka len pozerá, čo za veľké čudo obýva takmer celé dve miestnosti. Pán majster mimochodom dodáva, že na železnici, ktorá má aj tri tunely, treba ešte všeličo dorobiť. Napríklad semafory, zabezpečovacie systémy či závory. Pri zostrojovaní železnice strávil stovky hodín. Tento koníček však nie je náročný len na čas, ale i financie. Napríklad, taká lokomotíva môže stáť až šesťtisíc korún. Odhaduje, že doposiaľ investoval do svojho diela okolo pol milióna korún. Peniaze neľutuje. Nie je pre neho nič krajšie, ako keď spustí železnicu do chodu. Zložité elektrické zariadenie si vyžaduje zručnosť. Nečudo, že občas dôjde aj k vykoľajeniu a haváriám. Na tie má „prednosta“ svojskú metódu. S drevenou paličkou vlakom pomôže dostať sa opäť na tú správnu koľaj. Čo by našinca pri tejto železnici potešilo zrejme najviac je to, že v týchto vlakoch, či už ide o osobné či rýchliky, sa nemusia kupovať lístky. A nevidieť v nich ani najnebezpečnejšiu „persónu“ na železnici - sprievodcu.
