Hovorí sa, že každý si je strojcom svojho šťastia i aktérom vlastného osudu. Je len na nás, čo si doň vpíšeme. Anna Chrastinová z Oščadnice zobrala ten svoj pevne do rúk. Všetko sa začalo emigráciou jej manžela do Kanady. Ona chcela ostať verná Kysuciam, nuž sa rozhodla čakať naňho aj s deťmi doma. Keď sa však zmenil vládny systém a mohla vycestovať za „veľkú mláku“ legálne, povedala si, že to vyskúša aspoň na rok. Z roka boli dva, tri... Až napokon trinásť rokov!
Presne taký dlhý čas aj so svojou rodinou žije Anna Chrastinová v Kanade. Svoj domov si vybudovali vo francúzskej provincii v Montreale.
„Začiatky boli veľmi ťažké. Človek mal chuť zbaliť sa a ujsť naspäť,“ hovorí H. Chrastinová a dodáva, že je rada, že vydržali. Museli sa naučiť ovládať francúzsky a anglický jazyk, ona sama sa zamestnala. Deti, hlavne staršia osemročná Deniska, to tiež nemali ľahké.
Teraz je to už iné. Spolu s manželom pracujú v Kanadskej vesmírnej agentúre. Ťahajú tam siedmy rok.
„Najskôr sme boli so všetkých tých informácií o vesmíre unesení,“objasňuje rodáčka z Kysúc. Veď kto by nebol? Veci ako výskum kozmu či lety na Mars sú pre nás Slovákov niečo ako science fiction. Pre ňu to však teraz znamená každodennú realitu, ktorá síce je zaujímavá, ale už to nie je tá skutočná eufória ako na začiatku.
Jedným z projektov, na ktorom pracovala, bol aj Radarsat. Prístroj merajúci počasie či zhotovujúci obrázky prichádzajúcej katastrofy, si vraj objednávali aj susedia Česi.
V tomto čase Anna Chrastinová spolupracuje na vybudovaní obrovského vesmírneho laboratória s názvom Medzinárodná vesmírna stanica. Na projekte sa zúčastňujú aj Rusi, Európania a Japonci.
„Je to veľmi zaujímavé. Na palube vesmírnej stanice sú už tri mesiace vyslaní ľudia. My im posielame rakety s potravinami a s nimi vždy určitú súčiastku, ktorú tam musia namontovať,“ informuje rodáčka z Oščadnice.
Vesmírne laboratórium by mali dokončiť najneskôr do roku 2017. Už teraz sa v ňom robia rôzne výskumy. Možno práve tam raz vynájdu tak dlho žiadaný liek na liečbu rakoviny.
Anna Chrastinová však dušou ostala verná svojmu rodisku. Svedčí o tom pravidelné organizovanie stretnutí Slovákov. Všetci sa schádzajú v Slovenskom kostole. Tak nazvali miesto, v ktorom učia slovenské tance či hrajú divadelné hry, ktoré píše Beáta Janurová, ďalšia rodáčka z Kysúc. O tom, že majú veľký úspech, svedčí účasť na ich hre Slováci cestujú po svete. Prišlo si ju pozrieť až tristo záujemcov.
„My Slováci sme tam ako veľká rodina, keďže tú svoju máme ďaleko,“ vyznáva sa Anna. Naozaj si pomáhajú, ako sa dá. Dokonca založili aj Kanadsko-Slovenskú profesionálnu a obchodnú asociáciu, ktorá dáva študentom slovenského pôvodu jednorazové štipendium, nie menšie ako tisíc dolárov. Peniaze na tento projekt získavajú od rôznych sponzorov, poriadajú rôzne plesy či večere. V rámci štvrťročných večerných posedení pozývajú ľudí so slovenskými koreňmi, ktorí vykonávajú zaujímavé povolania. Pozvanie prijala, napríklad, aj sudkyňa Najvyššieho súdu, ktorej rodičia pochádzajú zo Slovenska. Rodáčka z Kysúc Anna Chrastinová je už aj so svojimi deťmi znovu doma. Ak sa pozriete niekedy večer na hviezdnatú oblohu, ku ktorej štartujú kozmické lode, spomeňte si aj na Slovákov v Kanade, ktorí sú zamestnaní v miestnom vesmírnom stredisku.
