Aká by to bola Veľká noc bez oblievačky a šibačky, bez maľovaných vajíčok? Obľúbený symbol Veľkej noci – ozdobené vajíčko, však v skutočnosti vôbec nemá s týmto kresťanským sviatkom nič spoločné. Kraslice, ako zárodok nového života, sú prastaré pohanské symboly znovuzrodenia a pochádzajú ešte z dávnych osláv jari a plodnosti. Pohanským zvykom je taktiež oblievačka a šibačka. Na Veľkonočný pondelok prv dostávali u nás šibači ako výslužku výhradne surové, varené alebo vyfúknuté slepačie vajcia. Ak ich chceli dievčatá farebne vyzdobiť, použili dostupné farbivá – jednoducho ich uvarili v orechových listoch, v cvikle alebo šupkách z cibule. Neskôr používali techniku batikovania – na škrupinu nanášali ihlou vosk a tieto miesta zostali nenafarbené. Osvedčenou metódou bolo tiež leptanie octom, vyškrabovanie, oblepovanie slamou či priadzou. V našom regióne sa zdobeniu veľkonočných kraslíc venuje viacero žien. Predstavíme vám tri z nich, Žilinčanky, dôchodkyne
Evu Chripkovú (56),
Máriu Zuborovú (62)
a Emíliu Škultétyovú (70).
Eva CHRIPKOVÁ už deviaty rok zdobí vajíčka opletacou technikou z drôtu. Používa ľubovoľné škrupiny - od prepeličích, holúbäcích, cez slepačie, až po husacie a pštrosie. „Prvé moje výtvory som nesmelo priniesla ukázať na stretnutie drotárskych umelcov do Budatínskeho zámku. Tam mi povedali, že som použila techniku, akú dovtedy pri opletaní vajec nikto nepoužil. Je to slučková retiazková technika, pri ktorej z tenkého drôtu vytváram na maľovaných vajíčkach rôzne vzory. Na slepačie vajce spotrebujem asi šesť metrov drôtu. Je veľmi pružný a aby sa nezmotával, nadpájam dva trojmetrové. Drôt musím pretiahnuť cez každé jedno očko. Odniesli si to moje kĺby na prstoch, ale výsledok stojí zato,“ hovorí. Opliesť jedno slepačie vajíčko jej trvá asi tri hodiny a niekedy jej škrupina praskne i tesne pred koncom. Inokedy však úmyselne škrupinu na záver rozbije, po kúštikoch vyberie a nechá len drôtený obal. Keď Eva nazberala skúsenosti na vajíčkach, začala drôtom opletať hlinené a sklené nádoby. „Ľudia prv opletali riad preventívne, aby sa nerozbil, ale aj spevňovali prasknuté krpky, či črpáky, aby netiekli. Nemohli si dovoliť hneď kúpiť nové,“ vysvetľuje ľudová umelkyňa, ktorá svoje skúsenosti predvádza aj na mnohých výstavách, jarmokoch a trhoch. Keď ju však prídu na Veľkú noc vyšibať vnúčikovia, pre tých má už prichystané vajíčka z čokolády. „Sú to maškrtníci, tým sa veru drôtmi nezavďačím,“ smeje sa Eva Chripková (vľavo).
Mária ZUBOROVÁ začala zdobiť vajíčka pred piatimi rokmi, keď odišla do dôchodku. „Mala som odrazu veľa času, tak som začala vyšívať. Neskôr som vyfúkla zopár vajec a skúsila som ich zdobiť bielymi voskovými pastelkami. Mám na to celú „ambulanciu“ – kahanček vlastnej výroby, špendlíky na drievkach a podobne. Do prázdnej škrupiny vŕtam rôzne veľké dierky pomocou tenkého pilníčka. Ten sa mi osvedčil lepšie ako drahá vŕtačka, môžem ním vytvarovať aj oválne dierky alebo srdiečka. Zatiaľ mám rekord 50 dierok v jednej škrupine,“ prezrádza nám svoje výrobné tajomstvá Mária. Prázdne škrupiny z vajec zberá počas celého roka a zdobiť ich začína už v novembri. Pustí si televízor ako kulisu, v kahančeku nad sviečkou roztopí biele voskovky a špendlíkom pomaličky okolo dierok nanáša kvapôčku za kvapôčkou, až kým je vajíčko hotové. Jej výtvory ale pre šibákov nie sú určené, sú skôr na okrasu. „Ja si na tie tradície nepotrpím. Každoročne na Veľkú noc odchádzame s partiou na výlet do prírody a mladých šibákov skôr potešia peniaze ako zdobené vajíčka,“ hovorí Mária Zuborová (v strede).
Emília ŠKULTÉTYOVÁ zo žilinského spolku Živena ovláda hádam všetky ručné práce. Na Veľkú noc si však príde na svoje, pretože musí uspokojiť všetkých záujemcov o jej štrikovaných kohútikov. „Túto techniku mi ukázala pred štyrmi rokmi kamarátka. Obliecť jedno čokoládové vajíčko do štrikovaného obalu mi trvá asi dve hodiny. Vyrábam žltých a bielych kohútikov s červenými hrebienkami a strapatými chvostíkmi. Som rada, že to ľudí teší, každú jar ich zhotovím aspoň šesťdesiat. Keď som bola malá, dávali sme šibákom melírované vajcia zafarbené v cibuli. Neskôr mi zostal len jeden šibák. Pred svadbou ešte dostal odo mňa jedno čokoládové vajce, ale po svadbe už ani to. Teraz ma chodia šibať moji vnúčikovia, tí prídu vždy už ráno o siedmej hodine,“ teší sa Emília Škultétyová.
