Písmo:A-|A+
diskusia (0)
Ďalší čakajú, čo bude, ale vysťahovať na Hájik sa nechcú. Niekoľkí sa dokonca súdnou cestou bránia proti tomu, že im mesto Žilina odmietlo predať domy do osobného vlastníctva. Mali totiž na to právo podľa bytového zákona. Oblasť za Vuralom bola v územnom pláne vytypovaná ako centrum Rudiny. Domčeky plánovali zbúrať a vybudovať hotely, obchody a ďalšie služby. Malo tu vyrásť lokálne centrum Žiliny s námestím. Budova Vuralu bola plánovaná ako prvý objekt tohto projektu. Podľa našich informácií nie je vylúčené, že v budúcnosti tam takéto objekty skutočne vzniknú. V súčasnosti však výstavba nie je možná, lebo vraj nie sú vysporiadané všetky dedičské nároky, a teda pozemky nie sú majetkovo-právne vysporiadané. Potvrdil nám to aj hlavný architekt mesta Žilina Martin Pavelek. Niekoľkí nájomníci z mestských domčekov súhlasili so svojím presťahovaním na Hájik. Nové byty im pridelili už pred štyrmi mesiacmi. Ide však len o 5 rodín. Niektorí v súčasnosti nechápu, prečo sa jedni vysťahovali a iní zostali. Tým, čo zostali, sa na „betónové“ sídlisko Hájik príliš nechce. Domčeky sú síce malé, ale pri každom z nich je aj kus záhrady a nachádzajú sa len kúsok od centra mesta. Pre niektorých z nich je ale najhoršia neistota. „Vôbec netušíme, čo s nami vlastne bude a už sa to ťahá strašne dlho,“ hovoria. Väčšina z nich si chcela mestské domčeky odkúpiť. Podľa bytového zákona na to mali nárok. Túto možnosť však dostali len niekoľkí z nich. „Žiadali sme o odkúpenie bytov, ale nedovolili nám to. Namiesto toho nám chodili pozvánky na mestský úrad, kde nás žiadali, aby sme sa vysťahovali. Aj naposledy v decembri, ešte za bývalého primátora. Nesúhlasili sme. Povedali, že nás opäť zavolajú v apríli, tak teraz čakáme a nevieme, čo s nami bude,“ hovorí pani Viera. Žilinský mestský poslanec a architekt Dušan Maňák si myslí, že mesto ľuďom nemôže brániť, aby si byty odkúpili do osobného vlastníctva. Nemalo by to oporu v zákone. Rovnako nikto v súčasnosti nemôže týchto ľudí nútiť, aby sa vysťahovali. Niekoľkí sa proti tomu, že im mesto byty nepredalo, bránia na súde. Neurobili tak ale všetci. „Je to veľmi drahé a nemáme toľko peňazí na poplatky. Vysťahovať sa ale nechceme. Keď nám to však nariadia a dajú nový byt, pravdepodobne to budeme musieť urobiť,“ hovorí František. Medzi tých, ktorí podali žalobu, patrí aj Ivan Chudík. „Každý občan tohto štátu mal v zmysle bytového zákona právo na odkúpenie bytu. Presne to isté sme chceli aj my. Minulé vedenie mesta sa k tomu postavilo zamietavo, tak sme to dali na súd. Niektoré domy v našom okolí si totiž ľudia mohli odkúpiť a my chceme len presne to isté,“ povedal Chudík. Zatiaľ posledné pojednávanie prebehlo ešte minulý rok a žalobcovia nevedia, kedy bude vytýčené ďalšie konanie. Žalobu podali pätnásti. Po nástupe nového primátora oslovili opäť aj mesto Žilina. Chudík hovorí, že v prípade kladnej odozvy nového vedenia na ich požiadavku, žaloby stiahnu. „Pokiaľ nie, budeme pokračovať a žiadať to, čo nám patrí podľa zákona,“ dodal Ivan Chudík. Na mestskom úrade sa vraj týmto problémom zaoberajú právnici. Martin Barčík však tvrdí, že v najbližšej dobe obyvateľov určite nebudú vysťahovávať. „Doteraz sa vysťahovali len tí, ktorí súhlasili s vysťahovaním. Je to dlhodobý proces, ktorý je v riešení. Podľa územného plánu je síce toto územie určené na Centrum občianskej vybavenosti. V najbližšej dobe tam však nič neplánujeme,“ povedal. Už takmer dve desaťročia je vo verejnosti táto oblasť považovaná za asanačné pásmo. Podľa Maňáka to ale neplatí. „Asanačné pásmo musí byť dané rozhodnutím mesta a len na určitú dobu. Neviem o tom, že by takéto rozhodnutie existovalo,“ povedal. Mesto podľa jeho slov nemôže ľuďom brániť, aby si byty odkúpili. Niektorí obyvatelia si už totiž svoje domy odkúpili a keby tam aj nejaké obmedzenia platili, mesto ich už týmto porušilo, takže ostatným brániť nemôžu. Zároveň dodáva, že v novom územnom pláne sa s centrom Rudiny rovnako počíta. „Neznamená to, že ľudia by mali byť okamžite vysťahovaní. Domy by si mali odkúpiť, a potom sa bude čakať na investora. Ten by sa potom musel pravdepodobne s nimi dohodnúť na ich odkúpení,“ dodal na záver Dušan Maňák.