Zmena mala byť urobená v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z eurofondov. Na Úrade ŽSK mal ako samostatný odbor vzniknúť sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (SO/RO). Riadiacim orgánom, pod ktorým bude pracovať SO/RO, je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR).
Už 6. júna by mala Európska komisia (EK) rozhodnúť, aké kompetencie prejdú na samosprávny kraj. Ďalšie zastupiteľstvo je však naplánované až na polovicu mája. „Aj keď sa táto zmena schváli na májovom zastupiteľstve, nie sme schopní za necelé tri týždne nájsť a vybrať kvalifikovaných ľudí a zaškoliť ich. Požiadavka EK totiž je, že na odbore musia byť kvalifikovaní odborníci, napríklad právnik, ekonómovia, stavební inžinieri,“ uviedol Kubica. Ten sa zároveň obáva, aby si EK nečinnosť ŽSK nevysvetľovala tak, že samosprávny kraj nie je dostatočne pripravený na čerpanie eurofondov. Odbor mal vzniknúť v súvislosti s programovacím obdobím 2007 – 2013 na základe rokovania s MVRR. Prostriedky z neho by sa mali čerpať až do roku 2 015. Úplne iný názor má však poslanec Pavel Pavlásek (KDH). Podľa neho je koncepcia vytvorenia byrokratického orgánu na Úrade s navrhovanými kompetenciami, ktorú navrhol župan Juraj Blanár najnevhodnejším modelom. „Chceme eliminovať možnú netransparentnosť a subjektívnosť v rozhodovaní o použití verejných financií z fondov Európskej únie (EÚ) úradníkmi. Navrhujeme model vytvorenia rozpočtovej sprostredkovateľskej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pod priamou verejnou kontrolou všetkých 57 poslancov zastupiteľstva ŽSK a prostredníctvom nich aj všetkých občanov kraja,“ dodal Pavlásek. Návrh na stiahnutie tohto bodu z programu rokovania podal poslanec KDH Peter Belinský. Podľa neho v tom neboli žiadne politické dôvody, ale skôr racionálne, aby ŽSK bola efektívna pri čerpaní eurofondov. „Vzhľadom na to, že neboli definitívne dohodnuté kompetencie medzi ministerstvom regionálneho rozvoja a zastupiteľstvami VÚC, dal som návrh, aby sa o tomto bode teraz nerokovalo. Očakávame, že najskôr budú podpísané priority, ktoré prejdú z ministerstva na VÚC a k týmto procesom sa budú potom hľadať spôsoby, ako bude táto organizácia fungovať, aké bude mať kompetencie. Mali by sme sa pozrieť aj do krajín EÚ, ktoré boli úspešné v čerpaní eurofondov, ako Írsko, Portugalsko a Španieslko, ktoré zapojili do programu bankové inštitúcie, cez ktoré tiekli finančné prostriedky, ale bolo to administrované na vysokej úrovni. Takýto model by sa mohol hľadať aj na Slovensku a v kompetencii sprostredkovateľských orgánov by zostávali len hodnotiace výzvy a komisie. Sprostredkovateľský orgán by mala byť rozpočtová organizácia a mali by v nej byť zapojení aj poslanci, pretože oni odrážajú regionálne záujmy. Nemalo by to zostať len v kompetencii úradu. To je dôvod, prečo sme oddialili zriadenie tohto orgánu,“ povedal Belinský. Peter Kubica mu oponuje: „Poslanci si nemôžu určovať, čo a ako budú kontrolovať pri eurofondoch. Pravidlá čerpania určuje EK na základe zmluvy so SR. Netransparentnosť a subjektívnosť eliminujú viaceré úrovne rozhodovacieho a kontorlného procesu, pričom o prideľovaní financií úradníci nerozhodujú. SO/RO bude fungovať ako útvar, zabezpečujúci chod čerpania eurofondov, a nie že nejaký úradník bude jedným podpisom rozhodovať o pridelení, či nepridelení dotácie.“
Poslanci ďalej schválili dodatok k Všeobecne záväznému nariadeniu ŽSK o poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Zmena sa týka najmä vyberania úhrady za tieto služby. Odteraz si občania, ktorí využívajú služby sociálneho zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a ktorí nemajú trvalý pobyt na území ŽSK, budú musieť za služby platiť plnú sumu. Samosprávny kraj totiž na nich nedostáva žiadne peniaze. „Každý samosprávny kraj dostáva z výnosov daní určitý podiel peňazí na to, aby sa postaral o svojich starších spoluobčanov. Peniaze však dostávame len na tých, ktorí majú trvalé bydlisko na území ŽSK. Na ostatných nedostávame nič, hoci máme viac ako sto klientov, ktorí nemajú trvalé bydlisko v našom kraji a my im prispievame na stravu, ubytovanie a ďalšie služby,“ uviedol Kubica. Poslanci schválili, že títo obyvatelia buď zmenia trvalé bydlisko tak, aby na nich ŽSK dostával peniaze, alebo si budú musieť za služby zaplatiť sami. Pritom táto suma nie je malá a pohybuje sa od 5 do 15-tisíc korún mesačne. Zároveň sa to však bude týkať len nových klientov. Nie tých, ktorí už služby sociálnych zariadení využívajú. „V súčasnosti máme asi 1 300 žiadateľov a z nich je asi 110 takých, ktorí majú trvalé bydlisko mimo ŽSK,“ doplnil Kubica.
Zmenu organizačnej štruktúry poslanci schválili v súvislosti s rušením polikliník v pôsobnosti ŽSK. Polikliniky v Bytči, Kysucké Nové Mesto, Turzovke, Liptovskom Hrádku a Martine nebudú mať od 1. apríla právnu subjektivitu. Odteraz už budú môcť používať len názov „zdravotnícke zariadenie.“ Nebudú mať ani svojho riaditeľa a riadiť ich budú priamo z odboru zdravotníctva ŽSK. v Týchto zariadeniach bude zamestnaný iba správca a údržbár. Podľa Kubicu sa už teraz ukazuje, že takto tieto zdravotnícke zariadenia dokážu efektívne hospodáriť. „Keďže v nich iba prenajímame priestory neštátnym lekárom, nechceme peniaze míňať na to, aby sme z nich platili úradníkov. Dajú sa totiž využiť oveľa lepšie. Každá z týchto budov totiž potrebuje opravu, a tak ich využijeme prevažne na to,“ dodal na záver Kubica.
