Strach z onálepkovania ako duševne chorého človeka prevláda nad pozitívnym výsledkom liečby závislostí, duševných problémov a porúch. Vybrali sme sa do psychiatrickej ambulancie, ktorá pôsobí v neštátnom zdravotníckom zariadení KRANKASv Žiline a porozprávali sme sa s psychiatričkou Andreou Vaňkovou, psychologičkou Luciou Šútorovou a zdravotnou sestrou Alenou Masnou, ktoré spolu pracujú ako tím už niekoľko rokov.
Čím sa zaoberáte vo vašej ambulancii?
Naša ambulancia je centrom pre liečbu drogových závislostí a psychiatrická ambulancia. Naši pacienti sú závislí od drog, psychoaktívnych látok, od alkoholu, patologického hráčstva. Skladbu pacientov zahŕňajú aj ľudia s depresívnou poruchou, úzkostnou poruchou, panické poruchy, fóbické poruchy, pacienti s duševnými poruchami, napríklad, so schizofréniou, manické poruchy. Čo sa týka vekovej kategórie, hranica užívania drog sa neustále posúva nižšie, najmä pri takzvaných ľahkých drogách ako marihuana. Navštevujú nás pacienti už od 13-14 rokov. Veľkú skupinu tvorí mládež vo veku 16-17 rokov. Začínali sme ako jediné zariadenie v kraji, takže našu klientelu tvoria pacienti z okresov Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Martin, ale aj Považská Bystrica a Púchov. Za mesiac vykonáme až okolo 600 ošetrení, za minulý rok nás navštívilo po prvýkrát takmer 402 pacientov.
Aká je skladba vašich pacientov?
Najväčšia skupina sú ľudia, ktorí majú problémy s drogami a alkoholom, potom nasledujú pacienti s depresiami a úzkostnými poruchami. Nedá sa povedať, či prevažujú muži alebo ženy. Skôr sa dá povedať, že ženám trvá dlhšie, kým sa k nám dostanú. Prichádzajú ľudia, ktorí prišli o prácu, o niekoho blízkeho, zo sociálne slabších rodín. Rodičia privádzajú deti pri podozrení, že berú drogy. Fenoménom posledných rokov je nárast alkoholizmu u žien. Zatiaľ, čo muži pijú viditeľne, v partii kamarátov v krčme, ženy pijú skryto, osamote a trvá dosť dlho, kým sa na to príde. Dôvody, ktoré ich vedú k pitiu sú rôzne od problémov v práci, cez pocity nedocenenia, vzťahové problémy až po depresie. Alkohol totiž zo začiatku pôsobí ako antidepresívum, postupne sa tento účinok vytráca a nastupuje závislosť. Často je to v prípade týraných žien alebo žien alkoholikov, ktoré takto hľadajú únik. Alkohol im pomáha zvládať ťažkú situáciu. Paradoxne sa k nám skôr dostane táto žena ako muž alkoholik.
Názory na psychiatriu sú značne skreslené.
Povedomie u verejnosti sa zvyšuje a zaznamenávame nárast pacientov. Zlepšuje sa to, ale stále existuje množstvo predsudkov hlavne v oblasti alkoholizmu a zo strany príbuzných pri depresívnych poruchách. Najdôležitejšie pri začatí liečby je nadviazať prvý kontakt, prelomiť bariéru, aby pacienti pochopili, že tu sa na nich nik nebude pozerať cez prsty, alebo ich odsudzovať. My sme tu na to, aby sme im pomohli a nie na to, aby sme ich súdili. Keď niekoho bolí zub, ide k zubárovi. Keď má niekto psychické problémy, tiež musí zájsť k odborníkovi. Mnohokrát pacientom pomôže, že prídu a vyrozprávajú sa, keď pochopia, v čom spočíva ich problém. U nás môžu povedať aj to, čo sa hanbia povedať pred svojimi blízkymi a vedia, že sa to nik nedozvie. V čakárni možno pozorovať, ktorí pacienti sú tu prvýkrát. Tí sa hanbia, sú utiahnutí a najradšej by boli, keby čakali v oddelených miestnostiach, aby ich nikto nevidel. Na druhej strane sú pacienti, ktorí už u nás boli a túto bariéru prekonali.
Ľudia majú strach z onálepkovania, z liekov.
Psychiatria neuveriteľne napreduje v postupoch aj v medikamentóznej liečbe. Veľa liekov je nenávykových, netlmia človeka, čo v minulosti nebolo, pretože lieky mali veľa vedľajších účinkov. Tohto sa pacienti nemusia obávať. Ak si rodina všimne ťažkosti u blízkeho, je smutný, chýba mu chuť do života, je mu potrebné pomôcť. Nie je hanba vyhľadať odborníka. Prvotné príznaky môžu prerásť do bludného kruhu, ktorý nedokáže sám prelomiť. Nasadením liečiv sa snažíme naštartovať prvotnú zmenu, prelomiť ten kruh, kedy si človek uvedomí svoju situáciu a chce ju riešiť. Čo môžu príbuzní najhoršie urobiť hlavne pri depresívnych pacientoch, je hovoriť im, aby sa vzchopili. Paradoxne to má úplne opačný účinok. Dôležité je uvedomiť si, že predsudky máme hlavne v sebe. K psychiatrovi nechodia len chorí ľudia, ale aj tí, ktorí nemajú ťažkosti. Prídu sa poradiť, snažia sa riešiť svoju ťažkú situáciu, napríklad, keď stratia niekoho blízkeho.
Konzumná spoločnosť je značne tolerantná.
Alkohol, cigarety mladí ľudia odpozorujú od dospelých, v prvom rade od svojich rodičov. Zárodok alkoholizmu pozorujeme pri výchove, keď odhliadneme od ďalších okolností, rodičia pri oslavách ponúkajú alkohol už desaťročným deťom. Detské šampanské onedlho nahradí detský heroín? Alkohol je dostupný všade, pri obede je na stole pohár piva či vína, je to pre dieťa prirodzené. Podobne je to s drogami. Začína sa marihuanou s argumentom, že je to ľahká a nenávyková látka. Ale nikto nevie, ako môže zareagovať. V jedenástich fajčenie, v trinástich víkendové pitie na diskotékach a podobne, v štrnástich marihuana a pervitín. Je to veľmi zraniteľný vek, kedy je náchylnosť na vznik schizofrénie a iných duševných chorôb. Každý človek je individualita. Niekomu to neurobí nič a u niekoho spustí reťazovú reakciu, ktorá končí závislosťou, depresiami, kriminalitou.
Vaša práca je náročná a často odsudzovaná.
Andrea Vaňková: Svoju prácu mám veľmi rada a rada robím s takýmito ľuďmi. Pre mnohých je psychiatria neatraktívny odbor. Ja som si však na svoju prácu zvykla, špecializujem sa na alkoholové a drogové závislosti a v mnohom som zmenila svoje názory. Nemám pocit, že ľudí podceňujem, alebo odsudzujem. Skôr moji pacienti sa tak cítia. Vnímam to, napríklad, vtedy, keď idem po ulici a stretnem ich. Majú pocit, že keď ich oslovím, ako keby to bolo zverejnenie ich ťažkostí. Najväčšiu radosť mám z toho, keď niekomu pomôžem a vidím, že moja práca má zmysel. Keď rodina poďakuje, keď sa pacienti zaradia do života, žijú plnohodnotný život a uvedomia si rozdiel kvality života v období pitia a v období plnej abstinencie.