Na ktorých miestach najčastejšie fotografujete?
Vyhľadávam divú zver na lúkach, v lesoch, na stromoch, vo vzduchu aj pri vode. Jednoduchšie by síce bolo nafotiť krotké zvieratá v oborách či zatvorenú v zoologických záhradách tak, ako to zvyčajne robia fotografovia pre kalendáre, ale to nie je ono. Vo voľnej prírode sú zábery vzácnejšie. Na mojich snímkach nájdete zvieratá od hmyzu po jeleniu zver, ale odfotím si všetko, čo ma zaujme – krásny západ slnka, zaujímavý strom alebo poľovníkov na poľovačke. Aby som zver nevyplašil, zvyčajne si zhotovujem úkryt. Kvôli tomu sa do lesa vydávam so spacím vakom už večer, aby som ráno mal už všetko prichystané. Počas dňa, keď je svetlo, sa zver zdržiava radšej ďaleko od ľudí. Dobré zábery sa dajú spraviť pri kŕmidlách alebo na miestach, kde sa chodí napájať. Na týchto miestach sa zdržiava najčastejšie. Podarilo sa mi ale urobiť pekné zábery srniek aj priamo z okna nášho domu. Keď sú v zime hladné, odvážia sa i celkom blízko k ľudským príbytkom.
Na akú vzdialenosť sa potrebujete k zvieratám priblížiť?
Ak má byť fotografia dobrá, určite to musí byť bližšie, ako keby som ju chcel streliť. Platí pravidlo, že musím zver zbadať skôr, ako ma zbadá ona. Zvlášť vtáky sú nesmierne opatrné, reagujú na každý pohyb. Nestoja mi veru ako modelky, preto ich musím odfotiť na prvý pokus. Aby vyšiel záber, k drobným spevavcom sa musím dostať najviac na tri metre a k srnčej zveri asi na pätnásť metrov. Vtáky na hniezde nevyrušujem, mohli by ho opustiť. Ťažké je tiež odfotiť divé zajace, niežeby boli také plaché, ale už sa u nás takmer nevyskytujú. Jelene sa dobre fotia počas ruje, vtedy sú menej opatrné a z lesa vychádzajú aj za denného svetla. Nie vždy však uteká zver pred človekom, keď som raz v mladine vyplašil ozrutnú medvedicu s mladým, utekal som ja, čo mi sily stačili, a to aj bez záberu. Spočiatku som fotieval na film, takže som mal z tritisíc záberov dobrých sotva tisíc, teraz používam už digitálnu zrkadlovku s teleobjektívom, takže môžem nevydarené zábery vymazať, prípadne v počítači upraviť. A to nehovorím o tom, aké sklamanie som prežíval, keď som doma zistil, že sa mi film pretrhol a celý deň som fotil na jedno políčko.
V ktorom ročnom období sa vám fotí najlepšie?
Najvhodnejšie podmienky sú práve teraz. V predjarí je zver vyhladovaná, potrebuje si doplniť energiu, preto zlieza bližšie k človeku. V zime na snehu je síce lepšie vidieť, ale zvieratá začujú každý môj krok a v chlade je čakanie nepríjemné. Zvuk šľapají dobre zaniká aj v daždi, no svetlo je vtedy slabé. Na dážď mám nepríjemné spomienky. Podarilo sa mi raz na poľovačke stratiť v hustej mladine fotoaparát a potom sme ho na druhý deň siedmi hľadali až do večera.
Neľutujete niekedy, že ste mohli namiesto spúšte fotoaparátu stlačiť spúšť pušky?
Radšej zver fotím ako strieľam. Má to aj výhody, že môžem fotiť, čo chcem, bez ohľadu na hranice revíru alebo dobu hájenia. Často sa stáva, že si fotoaparát nevezmem a potreboval by som ho a inokedy ho zase celý deň vláčim so sebou a na nič poriadne nenatrafím. To je zákon schválnosti. Keď sa mi ale podarí nejaký fotografický úlovok, mám z neho takú istú radosť, akoby som zviera strelil. Veď som ho mal predsa už na muške a keby som bol chcel, mohol som tak urobiť.
