Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Zákonník práce umožňuje, že v pracovnej zmluve si môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, to znamená, že je možné dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. Takto dohodnutý pracovný čas možno zmeniť len dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Jednostranná zmena dohodnutého pracovného času nie je možná. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Kratší pracovný čas má vplyv aj na odmeňovanie zamestnanca. Výška mzdy zamestnanca zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
V súlade so zásadou rovnosti Zákonník práce ustanovuje, že zamestnanci s kratším pracovným časom sa nesmú zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancami, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas.
V prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas do maximálneho rozsahu 20 hodín týždenne je znížená právna ochrana zamestnancov pre prípad výpovede zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ale aj zamestnanec môžu skončiť tento pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, pričom dĺžka výpovednej doby je 15 dní a začína plynúť dňom doručenia písomnej výpovede druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu.
Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ má informovať zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
JUDr. Milan Rojček, advokát
