„Tretia liga u nás a tam, to je neporovnateľný rozdiel. Tam je tretia liga absolútne profesionálna, zvíťaziť nad hráčom z tamojšej špičky je pre šestnásťročného chalana v podstate nemožné, je to zriedkavý jav,“ porovnáva jednotlivé súťaže Róbert Valuch. Stolný tenis majú Valuchovci v rodine, pretože ho stále aktívne hráva aj otec Róbert Valuch starší. Tiež pôsobí v Nemecku, konkrétne v klube FC Bayern Mníchov. „Hrával som najvyššie slovenské súťaže. Teraz hrám naďalej profesionálne. FC Bayern Mníchov, má vzťah so známym futbalovým klubom, ktorý má pod sebou aj niekoľko ďalších športov. Futbalový klub takto podporuje aj stolný tenis,“ vysvetľuje Róbert Valuch starší. Svojho syna Róberta priviedol k stolnotenisovému stolu v roku 1997. Odvtedy dosiahol niekoľko úspechov. Zúčastnil sa na medzinárodnom turnaji v Chorvátskom v Záhrebe, kde skončil tretí medzi jednotlivcami aj v družstvách. Bol aj na medzinárodných majstrovstvách Rakúska, v Slovinsku, Maďarsku, či Poľsku. V Nemecku je teraz prvú sezónu. „Som v klube v meste Rosenheim, je to kúsok od Mníchova. Cez týždeň som doma, v piatok je tréning v klube, cez víkend zápasy. Ideme autom viacerí zo Slovenska, najprv vyložia mňa v Rosenheime a idú ďalej. Potom sa zas zbierame cestou späť. Inak sa pripravujem na Slovensku. V klube máme na poste číslo jeden Maďara, inak sú tam okrem mňa všetko Nemci,“ hovorí Róbert Valuch. V jeho pôsobení v Nemecku má tiež „prsty“ otec, ktorý má tu svoje kontakty. Pre mladého človeka je ťažké takéto niečo samostatne vybaviť. „V klube sú dobré, kamarátske vzťahy, nie je to len o čistej profesionalite. Začínam sa učiť nemecky, ale viac sa dorozumievame po anglicky. My sa nemôžeme porovnávať s veľmocami. Tam sa aj inak pracuje s mládežou. Talentovaní hráči sa posúvajú stále k lepším trénerom, až sa dostanú na špičku. U nás, pokiaľ má dieťa talent, nie je finančne zabezpečené, tak nemôže robiť šport na vyššej úrovni. Stolný tenis sa vo finančnej náročnosti pomaly približuje k tenisu.“ Róbert Valuch je v súčasnosti aj v užšom juniorskom reprezentačnom výbere Slovenska. Je medzi adeptmi na majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať v júli v Bratislave. Na ME sa do základnej zostavy zo Žiliny zatiaľ nikto nedostal. „Na Slovensku nie je taká úroveň súťaží, ktorá by bola porovnateľná, napríklad s Českou republikou, o Nemecku ani nehovorím. To je okrem Číny bašta stolného tenisu. Keď nepočítam také rarity, ako bol svojho času Švéd Jan Ove Waldner, ktorý sa v tomto prostredí úspešne pohyboval od svojich šestnástich rokov, tak je veľmi ťažké individuálne sa tu presadiť,“ dodáva Róbert Valuch starší. Podľa jeho slov nie je stolný tenis zďaleka taký jednoduchý, ako sa zdá na prvý pohľad. Takisto vyžaduje fyzické dispozície a kondičnú prípravu. Náročný je na rýchlosť a obratnosť. „Keď merali zaťaž stolných tenistov počas zápasu, tak bola rovnaká ako u boxerov alebo cyklistov. Videl som niektorých čínskych stolných tenistov, ktorí mali nohy ako vzpierači. Je to aj obrovská záťaž na psychiku. Hráč musí reagovať na rýchlu loptičku na malom priestore, je to asi deväťkrát rýchlejšie ako tenis.“ Róbert Valuch mladší má v pláne aj naďalej hrať stolný tenis na profesionálnej úrovni v zahraničí. Podľa slov jeho otca je tento šport druhý najrozšírenejší na planéte hneď po futbale. V Číne hrá 100 miliónov registrovaných hráčov, v Nemecku je ich 800-tisíc, na Slovensku takmer 12-tisíc. Na planéte hrá stolný tenis 300 miliónov hráčov. Prebojovať sa niekam v súťaži jednotlivcov vyžaduje obrovskú drinu, talent a sponzorov.
