Venuje sa zjazdovému lyžovaniu a medzi paralympionikmi si vybudovala povesť výbornej lyžiarky.
Petra sa narodila vo Valašskom Meřižíči bez ľavej ruky od predlaktia. Príčinu postihnutia si lekári nevedia vysvetliť, pretože nezvyčajné zmeny počas matkinho tehotenstva nezaznamenali. Rodina sa v Petriných troch rokoch presťahovala na Slovensko, kde otec objavil dcérin výnimočný talent. „Otec spoznal ľudí, zaoberajúcich sa lyžovaním, ktorí mi pomohli v mojej kariére,“ povedala nám Petra o svojich začiatkoch. Na základnej škole mala problémy prepojiť štúdium a šport, pretože jej neschválili individuálny študijný plán, ktorý by jej situáciu zjednodušil. V súčasnosti študuje druhý ročník na športovom gymnáziu, kde profesori sa jej snažia vyjsť maximálne v ústrety. „Profesori ma podporujú a vytvárajú mi výborné podmienky. Občas mám problémy stihnuť termíny skúšok alebo konzultácií, ale snažia sa mi pomôcť,“ pokračuje Petra. Pôsobí v športovom klube Pegas Remada so sídlom v Handlovej, kde absolvuje cez leto športové sústredenia. Počas zimy trénuje každý deň. Cez leto sa zameriava na individuálny tréning. Na medzinárodných súťažiach ju zastrešuje Slovenský paralympijský výbor a od roku 2002 pôsobí v slovenskej reprezentácii, kde je jej najmladšou členkou. Na olympijských hrách v Turíne dosiahla výrazné úspechy. „V slalome som skončila siedma, vo veľkom slalome desiata a v supergee dvanásta. Rada by som sa zúčastnila aj olympiády vo Vancouveri, kde by som chcela moje výsledky vylepšiť,“ hovorí mladá športovkyňa. Medzi jej výrazné úspechy posledného obdobia patrí najmä druhé miesto v slalome na európskom pohári. Na niektorých pretekoch ju v minulosti sprevádzal otec, ale v najbližšej dobe bude pravdepodobne cestovať sama s tímom. Pri športovej príprave jej pomáha trénerka a kamarátka v jednej osobe Soňa Kubcová. „Na pretekoch sa všetci dobre poznáme a našla som si medzi športovcami nových priateľov,“ hovorí Petra. Uvedomuje si, že pre budúcnosť je dôležité aj vzdelanie, preto chce po ukončení gymnázia študovať na vysokej škole prírodovedného zamerania. „Nechcela by som sa vzdať ani vzdelania ani športu. Dúfam, že sa mi ich podarí skĺbiť,“ dodala lyžiarka. Svoj hendikep nevníma a miesto ruky nosí protézu. Voľný čas trávi ako väčšina šestnásťročných dievčat čítaním kníh alebo stretávaním s priateľmi. Dokáže skĺbiť štúdium, voľný čas aj šport, čím sa líši od väčšiny mladých ľudí, pretože napriek svojmu hendikepu sa nevzdáva a získava ocenenia na každom kroku.
Autor: Marcela Šimová
