Listy čitateľov
MHD – mestský hromadný des v Žiline DPMŽ sa už niekoľko rokov chváli svojimi reformami, novými linkami, novými autobusmi a trolejbusmi a moderným elektronickým systémom značenia cestovných lístkov. Paradoxne zo strany pasažierov pribudajú sťažnosti, mnohí zažívajú pocit bezmocnosti a skrivodlivosti – a to nielen Žilinčania, ale častokrát aj šokovaní Nežilinčania.
Obyvatelia mesta sa už tak boja vysokých pokút a “vždypravdumajúcich” revízorov, že okrem opilcov a bezdomovcov sa pravdepodobne nikto neopováži byť úmyselným neplatičom. Opilec sa však nemusí báť, lebo revízor mu s pochopením zoberie z rúk neoznačený lístok a sám ho označí (to hovorím ako svedok takejto situácie), bezdomovca nanajvýš vyhodí z autobusu – bez pokuty. Ak však nastúpi matka s dieťaťom, starší človek o barle, žena s veľkým nákupom, roztržité dieťa či podobní hriešnici, ktorí si nestihli - podľa revízorov včas- označiť lístok, majú smolu. (Ani tieto prípady som si nevymyslela.) Veď nie je dôležité, že cestujúci si označil lístok, ale kedy si ho označil! Vtedy sú z revízorov nekompromisní spravodliví úradníci, ktorí “postupujú podľa predpisov”, a najmä si “prilepšia”, keďže takéto prichytenie a následná pokuta je nadriadenými finančne odmenená.
Najhoršie sú na tom návštevníci mesta, ktorí by sa mali najskôr oboznámiť (nevedno kde, a najmä kedy) s celým systémom platenia v MHD. Bola som svedkom situácie, keď mladí manželia s malými deťmi –podľa prízvuku z východného Slovenska- nastúpili do trolejbusu, kúpili si u šoféra lístok, žiaľ, nevedeli, že ho treba aj označiť. Namiesto vďačnej spomienky na korektných žilinských revízorov ich čakalo chladné konštatovanie, že lístky sú neplatné a vraj si to tam mali prečítať. Uznať, že ich úmyslom nebolo ísť načierno, veď si kúpili lístky, by bolo nad logiku zamestnancov MHD.
Ďalším problémom je zložitosť označovania cestovných lístkov. Rozdelenie lístkov na jednopásmové a dvojpásmové je navonok sympatické, ale posledné úpravy liniek ukazujú, že jednopásmové už nestačia tam, kde predtým stačili. Na druhej strane to však poskytuje viac možností na omyly, a teda aj viac pokút. Pri označovaní papierových lístkov sa stane, že prístroj „cvakne“ skôr, čím je lístok neplatný, ale ak ho pre istotu označíme ešte raz, už je tiež neplatný – pristihnutý chudák sa stáva neplatičom, a teda musí platiť pokutu.
Najmodernejšou vymoženosťou sú čipové karty. Nežilinčania nevedia pochopiť, ako je možné, že obmedzujú cestujúceho súčasne na počet dní aj počet jázd. Žilinčania si už zvykli, že vždy niečo z toho „prepadne“ v prospech MHD, no musia byť v strehu a často aj v strese, aby niečo z toho neprehliadli. To, že majiteľ čipovej karty si predplatil jazdy a dni, ho ešte nechráni pred označením „neplatič“. Ak revízor povie, že na karte nie je označená jazda, musí cestujúci platiť pokutu v takej výške ako ten, čo nemá žiaden lístok! Niekedy sa s čipovou kartou dejú zázračné veci – z ničoho nič sa zablokuje alebo z ničoho nič z nej zmiznú predplatené jazdy. Nič sa nestane, pokiaľ práve vtedy nie je prítomný revízor. Už z toho vidno, aký stres a napätie prežívajú klienti MHD. Poctivý cestujúci sa snaží všetko dodržať, no aj tak sa môže ocitnúť v absurdnej situácii. Príkladom je moja posledná skúsenosť. Na piatej zastávke som si označila jednopásmovú čipovú kartu, videla som číslo, počula som pípnutie, vedela som, že revízorka, ktorá ma už kontrolovala, príde ešte raz. Pri kontrole mi však oznámila, že som si neoznačila jazdu. Nepomohli moje argumenty ani svedectvo spolucestujúcej. Na MHD mi povedali, že prístroje sú v poriadku, teda som si kartu nepriložila. Keďže som nechcela prísť o predplatené jazdy na karte, ktorú mi zablokovali, musela som pokutu zaplatiť. Ja – poškodená však vôbec nemusím veriť zamestnancom MHD, pretože mi nepredložili žiadne dôkazy o svojej pravde. Ich tvrdenie je proti môjmu tvrdeniu. Elektronika je napokon veľmi ľahko manipulovateľná. Celý systém elektronického značenia je prinajmenšom nedokonalý a spochybniteľný a obávam sa, že postupným opotrebovaním čím ďalej menej spoľahlivý. Zarážajúci je však vzťah MHD k svojim zákazníkom. Obyčajný slušný človek nemá pre úradníkov – robotov žiadnu cenu. Môžeme dúfať, že po zmene mestského zastupiteľstva a riaditeľa MHD sa dočká pozitívnych zmien aj cestujúci?
Mária Kyšková, Žilina
Vážená redakcia,
V závere článku pani Hančinovej – zo dňa 26. 2. 2007 je v čiernom rámčeku napísané „Redakcia si vyhradzuje právo nepublikovať anonymné a hanlivé listy čitateľov.“
Práve uvedený článok považujem za urážku mojej osoby. Veď pani Hančinovej vadí môj akademický titul, ďalej mi pripomína, že mi chýba tolerantnosť, ľudskosť, objektivita, ohľaduplnosť a najmä podľa nej aj múdrosť. Zrejme týmito atribútmi, ktoré mne chýbajú, ona ovplýva. Tieto invektívy, vznesené voči mojej osobe, bude musieť asi vyriešiť súd.
Že Lenin nie je 17 rokov na plošťadke, viem (to obdobie som prežíval veľmi intenzívne, ale do žiadnych funkcií som sa netlačil) a mal som dlho odložený výstrižok z pitsburgských novín, kde bol uverejnený fotozáber z jeho deložovania.
Nepotrebujem od pisateľky poučovanie o neúnosnom prehrievaní a iné horory.
Ja som predsedníčku OZ neurážal, len som konštatoval skutočnosti. Nemienim poučovať pisateľku, čo spôsobuje alergikom problémy – viem to z vlastnej rodiny, ale jedno je ísť do prírody, keď všetko kvitne a druhé bývať v takom prostredí. O tom, že na námesti bola oáza vtáčikov a deti by som pomlčal – bola aj iná oáza. Myslím si, že list bola tímová práca. Podotýkam, že o aktivitách predsedníčky ako aj členov OZ do r. 1990 a po ňom, viem toho dosť.
Ing. Pavol Hnidka
Stanovisko k článku sporia sa o sušiareň.
Pri prevode bytov do vlastníctva každý vlastník nadobudol do vlastníctva aj prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu. V súlade s domovým poriadkom, ktorý sa vlastníci bytov zaviazali dodržiavať, vlastníci bytov a osoby, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti, majú právo nielen užívať spoločné časti domu, ale ako spoluvlastníci spoločných častí domu aj rozhodovať najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci bytov si musia byť vedomí skutočnosti, že spoločné priestory majú určený účel v projektovej dokumentácii schválenej v kolaudačnom konaní. Družstvo, ako správca domu p. Kuzmovi, ktorý žiadal o pomoc pri riešení problému, oznámilo listom zo dňa 14. 2. 2007, že v žiadnom prípade nemôže odsúhlasiť jeho požiadavku, využívať priestor sušiarne na určité športové aktivity. Zároveň p. Kuzmovi oznámili, že aj napriek skutočnosti, že sa odvoláva na zápis z vchodovej schôdze zo dňa 25. 10. 2006, kde podľa jeho názoru bola odsúhlasená zmena účelu užívania miestnosti, takýto zápis družstvo neeviduje a z predloženej, navyše neoverenej fotokópie nevyplýva, že k takejto dohode vlastníkov došlo. Na vchodovej schôdzi sa o zmene účelu užívania miestnosti podľa Zák. 367/2004 Z. z. § 14 ODS. 2. pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.Z OSBD Žilina v liste zo 14. 2. 2007 bolo p. Kuzmovi oznámené, že: Výzva p. Jozeka na vypratanie priestoru sušiareň, ktorý zastupoval požiadavku bývajúcich, je opodstatnená. Treba ešte poznamenať, že z 28 vlastníkov bytov pri prieskume podpísalo, aby sušiareň slúžila na pôvodný účel 23 vlastníkov bytov. Nepodpísali 5 vlastníci.
Tvrdenie p. Abafiho v MY Žilinské noviny v článku z 29. 1. 2007 vyplýva z neznalosti Zák. 367/2004 Z. z. Okrem toho je skutková podstata taká, že miestnosť nepoužívajú len na športové účely, ale aj na posedenia dospelých 4 vlastníkov bytov. V miestnosti sa pije, potom sa hlučne správajú a najviac bolo zistené močenie v práčovni. Do miestnosti chodia deti z iných častí Žiliny. Z nášho domu tam chodia 3 deti. Nasťahovali tam aj gauč. Sú hluční, za deň ich treba viackrát upozorňovať, aby nekričali. Nezhody vznikli z toho, že 4 vlastníci bytov na úkor väčšiny vlastníkov bytov obmedzujú práva vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o šport v dome, odporúčam dvom vlastníkom celkom troch detí športovať nie v pivnici, ktorá bola určená na sušenie prádla v projektovej dokumentácii schválenej v kolaudačnom konaní, ale športovať v slušných priestoroch, ktorých je v meste Žilina dostatok a sú pre športové účely určené.
Stanovisko k článku p. Slosiarikovej z 19. 2. 2007
Ak bývate v takom istom paneláku, odporúčam vám zriadiť si športovú miestnosť vo vašom paneláku (ale to by musela súhlasiť nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov) veď v článku uvádzate, že vo vašom paneláku citujem: sušiť prádlo do suterénu chodia len ľudia z prízemia alebo z prvého poschodia. Ďalej uvádzate: kto by totiž chodil kvôli sušeniu dve, tri poschodia po schodoch? U nás je to ináč, nechodia len po schodoch, ale aj z vedľajšieho vchodu chodia sušiť prádlo. Náš panelák má dva vchody a jednu sušiareň.
Ďalej píšete, že v súčasnosti sú suterény poväčšinou nevyužité a slúžia len na skladovanie vecí. Ak je to vo vašom paneláku tak, čo vám bráni zriadiť u vás miestnosť pre pingpong a pre posedenie dospelých – veď v článku uvádzate, že máte k deťom dobrý vzťah. Ak sa vaše deti pýtajú, kde sa majú hrať, povedzte im, že vo vašom paneláku a pred vaším domom – prosím vás urobte to pre vaše deti, ale lepšie by sa im hralo v priestoroch, ktoré sú na tento účel určené.
Pokiaľ ide o hranie hokeja pred panelákom a iných hier, treba uviesť tú skutočnosť, že deti poškodzujú spoločné priestory domu, behajú z jednej strany paneláka na druhú, znečisťujú priestory na prízemí. Vo vchode sú stoličky, stôl, hokejky, hokejové bránky a iné predmety. Viacerí vlastníci bytov sa sťažovali na nadmerný hluk.
Na záver p. Slosiariková vám odporúčam nevyjadrovať sa o právach vlastníkov bytov z iného domu, ktorých nepoznáte, starajte sa o uplatnenie si práv vo svojom dome v zmysle Zák. čís. 367/2004 Z. z.
Jozek Ľudovít
Vážená redakcia,
nedá sa mi nereagovať na váš článok uverejnený v poslednom vydaní vašich novín pod názvom „V Bytči zvolili mestskú radu“. Z dôvodu objektívneho pohľadu na danú záležitosť vás prosím o zverejnenie môjho stanoviska. Predmetný článok je minimálne nepresný, zavádzajúci a tendenčne napísaný. Po troch neúspešne podaných návrhoch rady do zastupiteľstva, som z poverenia primátora mesta rokoval s každým poslancom osobitne o možnosti zostavenia rady mesta, ktorá by získala väčšinovú podporu poslancov. Vypočul som si pozorne ich názory a hľadal som konseznus na zvolenie rady. Poslanci, ktorí boli zvolení za členov rady, mali najväčšiu podporu ostatných kolegov v zastupiteľstve. Časť nezávislých poslancov (štyria) a jeden poslanec z koalície SMER-HZDS trvali na svojej predstave zloženia rady a nenachádzal som prakticky žiadnu inú alternatívu, či ústretovosť u nich v jej kreovaní. Piati poslanci z prímestských častí mesta si zvolili svojho člena rady, ktorý mohol byť podľa výsledkov volieb v prímestských častiach iba z koalícií SMER-HZDS, SDKÚ-KDH alebo nezávislý. Traja zvolení poslanci do rady za samotné mesto boli nielen predsedami súčasných stálych komisií pri zastupiteľstve, ale i najpriechodnejší medzi ostatnými kolegami poslancami. Ďalej mylne alebo zámerne uvádzate vo svojom článku názvy politických subjektov, nie HZDS, nie KDH, pretože tieto politické subjekty ani do zastupiteľstva samostatne nekandidovali! Demokratický názor väčšiny dokázalo nakoniec i hlasovanie, keď rada bola zvolená prakticky trojpätinovou väčšinou. Zo 17 poslancov hlasovalo 11 za radu, 1 sa zdržal a 5 horeuvedených poslancov nehlasovalo. Vypočítavať tendenčne zastúpenie poslancov za ten ktorý kandidujúci subjekt, navádzať v článku, kto má - nemá a mal byť v rade je zavádzajúce, nakoľko o nejakom pomernom zastúpení na základe výsledkov volieb v rade nie je v zákone o samospráve ani zmienka. Očakávam skorú odpoveď a ostávam s pozdravom.Ing. Ján Melocík, zástupca primátora mesta Bytča
Stanovisko redakcie
Redakcia pri tvorbe článku vychádzala z platného zákona SNR 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Paragraf 14, odsek 2 o obecnej rade totiž hovorí, že „V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán v obecnom zastupiteľstve.“ Preto nemôžem súhlasiť s tvrdením Jána Melocíka, že „...o nejakom pomernom zastúpení na základe výsledkov volieb v rade nie je v zákone o samospráve ani zmienka.“ Aj z tohto dôvodu odmietam tvrdenia zástupcu primátora o zavádzajúcom článku a nechám to na posúdenie čitateľa.
Pán viceprimátor píše, že mylne alebo zámerne uvádzame názvy politických strán (HZDS a KDH), ktoré do zastupiteľstva samostatne nekandidovali. Aj túto pripomienku považujem za neopodstatnenú. Z toho istého paragrafu zákona o obecnom zriadení totiž jasne vyplýva, že v zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán v zastupiteľstve, teda nie na koalície, v ktorých kandidovali do zastupiteľstva ako Ján Melocík uvádza. Tento zákon by mal zástupca primátora ovládať.
V súvislosti s týmto istým článkom sme uviedli, že v mestskej rade sú dvaja poslanci za KDH (Weber a Holíncová). Radi by sme upresnili, že Peter Weber je za KDH a Jana Holíncová za SDKÚ-DS.
Monika Janigová, šéfredaktorka
Žilina je ďaleko od štandardu!
Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Žiline robí sústavný prieskum životných podmienok zdravotne postihnutých občanov Žiliny a jej okolia. Pri prieskume boli zistené závažné nedostatky v životných podmienkach zdravotne postihnutých občanov, zvlášť ťažko postihnutých. Mesto Žilina, ktoré sa pekne rozvíja z pohľadu podnikania (KIA, nové stavby pre podnikanie, hotely, atď.) zabúda na ľudí, ktorí mesto budovali a mnohí pri statočnej práci stratili to najcennejšie, svoje zdravie. V skratke z prieskumu: 1. Zdravotne postihnutí občania nemajú v meste takmer žiadne priestory pre svojpomocnú a inú činnosť, ktorú organizácie združujúce zdravotne postihnutých občanov stále vykonávajú, takpovediac na ulici. Napríklad Slovenský zväz zdravotne postihnutých Žilina v rámci svojej dobrovoľníckej činnosti, poskytuje bezplatnú starostlivosť prostredníctvom svojich členov (v Žiline cca. 600 členov), ako aj aktivačných pracovníkov, ktorých má v súčasnosti 40 a títo vykonávajú aj opatrovateľskú starostlivosť ťažko zdravotne postihnutých občanom Žiliny a okolia. Takto vlastne suplujú platené sociálne pracovníčky, žiaľ, bez povšimnutia a záujmu mesta o túto bezplatnú činnosť.
2. V meste Žilina a jeho okolí je veľmi málo verejnosti prístupných budov a miest a s bezbariérovým prístupom. V meste chýbajú verejné WC pre vozičkárov!?
3. 90–tisícové mesto by malo mať hospic pre nevyliečiteľné chorých, ktorí majú právo na dôstojné ukončenie svojho života. 4. V prieskume boli porovnávane životné podmienky zdravotne postihnutých občanov pred 10 – 15 rokmi a dnes, tieto sa jednoznačne zhoršili po všetkých stránkach. Získať zamestnanie pre zdravotne postihnutého občana u nás je veľmi ťažké, keď vo väčšine štátoch Európy je to takmer jednoduchá a častá bezproblémová záležitosť. Je určite ťažké stanoviť, čo je to „štandard“, ale zabezpečenie základných potrieb aj zdravotne postihnutým občanom by malo byť samozrejmosťou pre každú samosprávu. Minulé zastupiteľstvo mesta Žilina ani nereagovalo na výzvu o spoluprácu v spomínaných záležitostiach, medzi Slovenským zväzom zdravotne postihnutých Žilina a Samosprávou mesta Žilina. Veríme, že novozvolené zastupiteľstvo mesta Žiliny sa bude touto záležitosťou zaoberať a so svojich perspektívnych plánov zaradí aj vyriešenie spomenutých, ale aj ostatných nedostatkov, určite tak poteší všetkých postihnutých občanov Žiliny, ktorí sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Milan Balala
Neváhajte a pošlite nám aj vy názor na aktuálny spoločenský problém. Radi ho uverejníme. Redakcia si vyhradzuje právo nepublikovať anonymné a hanlivé listy čitateľov.
