Africké deti navštívili zasneženú Terchovú

Manželia Eva a Peter Vetrovci žijú a pracujú na konci svetadielu. Pani Eva ako inštruktorka tenisu odovzdáva svoje skúsenosti tamojším nádejám. Peter učí tri roky v Hudobnej akadémii, a popri tom účinkuje aj vo filharmónii. S výdatnou podporou slovenského konzula sa sen stal skutočnosťou. Ruku k dielu priložil aj riaditeľ Akadémie pán Samuel Jonathan Jonker. Možno prispela k tomu aj túžba – vidieť prvý raz sneh, čo sa mu za svojich sedemdesiatdva rokov života ešte nepodarilo. O to viac sa na biele čudo tešili deti. Riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak im ho sľúbil, pretože sú s Petrom Vetrom spolužiaci zo žilinského konzervatória.
Expedícia prekonala za 24 hodín teplotu od horúcich 36°C po európskych 0°C vo Viedni. Zotrvali deň v Bratislave a vybrali sa na takmer dvojtýždňový pobyt do Terchovej. Najprv sa predstavili koncertom v miestnom kostole. Nasledovali stretnutia so žiakmi oboch terchovských základných škôl a koncert v kultúrnom dome za spoluúčasti Detského folklórneho súboru Terchovček, Chotár a žiakov ZUŠ z Belej – Nižných Kamencov. Hostia sa potešili aj výletu kabínkovou lanovkou Vrátna – Chleb, ako aj zimným radovánkam na snehu, ktorý predsa len napadol a odchádzali z Terchovej v pravej fujavici.
O živote pod Južným krížom nám porozprávali manželia Vetrovci: „S deťmi som začal pracovať pred tromi rokmi. Vo výbere sú tu žiaci od 5 do
19 rokov. Školy sú tam štátne aj súkromné, ale aj v štátnych všetky náklady znášajú rodičia. Deti u nás boli veľmi prekvapené miestnou hromadnou dopravou. U nich totiž neexistuje. Žiaci dochádzajú do školy až 35 km. Kto nemá auto alebo aspoň traktor, má smolu. Doobeda sa vyučujú bežné predmety, poobede sa činia na spôsob našich krúžkov. Každá škola má svoju rovnošatu. Ako si na to zvykla moja dcéra? Zo začiatku sa jej to nepáčilo. Veď dievčatá sa rady parádia. Nakoniec prišli na výhodu. Ráno netreba nič hľadať, všetko je pripravené na kôpke v skrini. Kontrola úpravy žiakov je priam vojenská. Aj štica vlasov vyčnievajúca spod šatky, znamená problém,“ prezradil nám Peter. On, ako znalec folklóru, si vybral Terchovú pre zvláštnu rázovitosť ľudového umenia. Pre porovnanie prístupu k žiakom u nás a v Afrike povedal: „Kým na Slovensku kritizujú vedúci folklórnych skupín každú chybičku, v Afrike ich pedagógovia oceňujú aj za ten najmenší výkon.“ Veď ako ináč by mohli svojim žiakom sprístupniť hru na také nástroje, ako sú husle, klavír či trubka. Deti si vymenili adresy a všetci boli srdečne pozvaní do Kapského Mesta, aby terchovským deťom ukázali, kde si Atlantický oceán podáva vlny s Indickým.