Kto je kto v regióne

PhDr. Alena MIČICOVÁ,
riaditeľka Slovenskej akademickej informačnej agentúry v Žiline (SAIA)
Vek: 45
Rodáka: z Papradna
Znamenie: Ryby
Stav: konštatne vydatá
Deti: tak akurát Jožko - 21 rokov, Danko -15 rokov, Kubko - 3 roky
Životná dráha: Kľukatá, strednú školu som absolvovala v L. Hrádku – elektrotechnickú priemyslovku, vysokoškolské vzdelanie som získala spolu s doktorátom na Univerzite Komenského, pôvodom som knihovníčka-informatička. Pracovať som začala v Knižnici VŠDS, dnes ŽU. Odtiaľ som odišla nakrátko do knižnice Ingeo. Potom prišla ponuka opäť z VŠDS rozbehnúť vtedy ešte pobočku SAIA v Žiline. Od 1994 sa táto práca stala mojím ďalším „dieťaťom“. Popri nej som sa stihla stať profesionálnou lektorkou pre oblasť prípravy europrojektov s certifikátmi z Holandska a od UNDP. Od roku 2001 dobrovoľná spolupráca so Žilinským komunitným fondom v oblasti jeho spravovania.
Medzníky: Veľmi svoj život nevnímam cez medzníky, lebo to môžu byť aj v istom slova zmysle zlomy a ja mám rada, keď život jednoducho plynie. Beriem situácie a moje “výzvy” v živote ako prichádzajú a ja ho spolu s mojimi blízkymi jednoducho žijem. Ale rozhodne kvalitu môjho života a jeho smerovanie ovplyvnilo niekoľko ľudí a faktov. V rannej mladosti bolo určujúce, že som vyrástla vo veľkej veselej rodine a že som neskôr stretla môjho manžela, pre mňa najbližšiu bytosť planéty. Veľa mi dala práca a stretávanie sa s ľuďmi z tretieho sektora.
V prítomnosti žijem životom mojich detí a nesmiernu rados mi robia ich pomyselné aj reálne prvé kroky – u každého rovnako.
Záľuby: Veľa - cez celoživotnú lásku ku knihám, kultúre, umeniu cez túlanie sa svetom, turistiku na horách, až po lyžovanie a slovenský najlepší folklór na svete.
Najväčší úspech: Ťažko odpovedať. Mám rada prekvapenia, možno ešte len príde. Ale zatiaľ je to moja celkom úspešná snaha skĺbiť fungujúcu nie malú rodinu, dosť veľa pracovných povinností s faktom, že sa cítim ešte stále byť normálna
Najväčší pozitívny zážitok: Nemám takúto hitparádu. Rozhodne mám najväčšiu radosť zo všetkého, čo sa darí mojim deťom. A potom je pre mňa veľmi silné potešenie každý dobre realizovaný tréning alebo ukončený projekt.
Najväčší negatívny zážitok: To viem úplne presne, núdzové pristátie lietadla v Amerike počas môjho prvého lietania.
Najväčšmi mám rada: Pohodu pri popoludňajšej káve s knihou v ruke a pokojom svätým na našom dvore, keď slnko hreje, ale už nepáli a vtáci znovu ožili a všetko väčšinou rozvoniava prírodou, ak sused práve nepáli slivovicu.
Najväčšmi neznášam: Ludskú závisť, lebo reťazí veľa iných negatívnych vecí.
Čo považujem za svoj najväčší klad: Schopnosť rýchlo sa rozhodnúť a rýchlo konať.
Najväčšia chyba: Viď predchádzajúca odpoveď.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: Som celkom vášnivá hráčka spoločenských hier. Začalo to kartami, dokonca aj mariášom na krátku dobu. Teraz ma drží scrabble a celá rodina z toho šedivie (pozdravujem švagra Jara, ktorý je v tomto moja spriaznená duša).