Dnes pracuje ako tlmočníčka v európskych inštitúciách, ako súdna tlmočníčka a prekladateľka, tlmočí pre Francúzsku ambasádu na Slovensku, pre slovenské ministerstvá i súkromné firmy, prednáša na vysokých školách a venuje sa svojej rodine. Sympatická Žilinčanka nám porozprávala o svojej práci, prezradila z čoho má strach a poradila začínajúcim tlmočníkom niekoľko trikov, ako sa pripravovať na toto náročné povolanie.
„Študovať som začala dva roky po revolúcii a v tom čase sa prejavovali nedostatky vo vybavení školy,“ zaspomína si na svoje školské začiatky Viera Hanuliaková. Chýbali predovšetkým kabínky pre nácvik simultánneho tlmočenia, nedostatok literatúry a mnohé ďalšie. Keď v roku 1996 skončila vysokoškolské štúdium, venovala sa rôznym činnostiam a k tlmočeniu sa vrátila až od roku 2000, kedy začali prichádzať na Slovensko aj francúzske investície. Zlom pre ňu nastal až v roku 2003, kedy ju oslovila bývalá spolužiačka a kamarátka z vysokej školy, zhodou okolností tiež Žilinčanka a podľa jej vlastného tvrdenia najlepšia slovenská tlmočníčka francúzskeho jazyka Katarína Skačániová. Nabádala ju, aby sa skúsila prihlásiť na kurz Európsky master konferenčného tlmočenia, ktorý v tom čase bežal v Bratislave. „Vyskúšala som to, prihlásila som sa na prijímacie pohovory a prijali ma,“ prehodí len tak, pričom cesta bola oveľa zložitejšia. Veď každoročne sa prijímalo iba 12 - 13 študentov z celého Slovenska, konkurencia bola veľká. „Bol to jediný rok, v ktorom sa otváralo tlmočenie vo francúzskom jazyku,“ dozvedáme sa. Pre Vieru Hanuliakovú to znamenalo byť v správnom čase na správnom mieste. Dvojsemestrové štúdium pozostávalo z konzekutívneho tlmočenia v prvom a simultánneho v druhom semestri. „Konzekutívne tlmočenie je, keď rečník najskôr prednesie svoj príspevok i desať a viacminútový, ktorý potom tlmočník preloží,“ vysvetľuje nám skúsená tlmočníčka. Tento spôsob tlmočenia sa používa hlavne na vrcholových schôdzkach prezidentov, premiérov a podobne. Je to forma zápisu, kde tlmočník stojí za rečníkom a musí zachytiť deväťdesiat percent prejavu. Až potom pretlmočí celý prejav. Je to veľmi náročné, nakoľko len perfektná pamäť tu nepomôže. Simultánne tlmočenie je bezprostredné tlmočenie do cieľového jazyka, kde tlmočník sedí v zvukotesnej kabínke, počúva a zároveň prekladá prejav rečníka do svojho alebo do cudzieho jazyka. „Nie je to len chodenie do školy, ale človek musí sledovať správy, musí čítať noviny, aby mal prehľad, čo sa deje vo svete, vypisovať si výrazy, ktoré s obľubou v jazyku používajú,“ opisuje náročné štúdium Viera Hanuliaková Zároveň sa dozvieme, že vo frankofónnych jazykoch je množstvo metafor a prirovnaní, ktoré treba prekladať veľmi pozorne. Napríklad zápas je vo francúzštine železné rameno a ak chce Francúz povedať, že sa zdvihla vlna odporu, povie, že sa zdvihol štít. „Francúzi radi používajú okrasné výrazy, veľa skratiek či takzvaný eurožargón a kto chce tlmočiť pre európske inštitúcie, musí mať toto všetko nacvičené a zautomatizované,“ poučí nás tlmočníčka.
„Mne sa podarilo najskôr akreditovať v španielčine, čo bolo pre mňa veľkým prekvapením, pretože španielčinu považujem za svoj slabší jazyk. Potom som si urobila češtinu a čakala som na francúzštinu,“ dopĺňa. V súčasnosti je Viera Hanuliaková akreditovaná v troch jazykoch a tlmočí hlavne pre Európsky parlament (EP). Naši europoslanci majú právo vyjadrovať sa vo svojom rodnom jazyku a na požiadanie majú zabezpečené aj tlmočenie do slovenčiny. Okrem toho tlmočí aj pre Európsku komisiu. „Tlmočia sa aj takzvané misie na Slovensku, kedy sa auditori a iní kontrolóri vyberú k nám a kontrolujú dodržiavanie nariadení, smerníc, či opatrení.“ Pri svojej práci sa Viera Hanuliaková nenudí a zažíva rôzne situácie, viac či menej kuriózne. „Na plenárnom zasadnutí EP sa stalo, že francúzsky poslanec za minútu, ktorú mal pridelenú, prečítal text, v ktorom bolo desať metafor,“ povie a vysvetlí nám, že také množstvo metafor v takom krátkom časovom intervale je veľmi ťažké zachytiť. Posúďte sami. Poslanec povedal, že dal pluh pred voly. Keď sa to správne preloží, povedal, že ide na vec od konca. Pri tlmočení v európskych inštitúciách sa kladie dôraz na to, aby sa vždy komunikovalo cez jeden jazyk. Inak dochádza k významovým a časovým posunom. Kým tlmočníci preložia text, v parlamente sa deje už úplne niečo iné. Za najjednoduchšie tlmočenie považuje hlasovania, pri ktorom sa výrazy stále opakujú. Najťažšie a najnáročnejšie sú vypočutia pred Európskym parlamentom, kde sa preberajú rôzne témy a nikto nevie, aká otázka bude prítomných zaujímať. „Človek sa síce môže predpripraviť, ale nikdy to nie je jednoduché. Napríklad pri vypočutí eurokomisárov si nik nemôže dovoliť žiadne faux pas,“ hovorí o ďalšej veľmi zodpovednej stránke svojej práce Viera Hanuliaková.
„Voľný čas trávim s rodinou, so svojím šesťročným synčekom, manželom a naším psom, prípadne aj s mojimi rodičmi pri opekaní všetkého, čo sa len dá skonzumovať,“ hovorí sympatická Žilinčanka. Rada lyžuje a korčuľuje a ako protiváhu k svojej duševnej námahe miluje prechádzky a zbieranie húb v lese, kde panuje božské ticho, či manuálne práce okolo domu. K šťastiu jej pomôže aj babské kvákanie s najlepšou kamarátkou Dankou a jej dcérou. „Tlmočenie je krásna práca a mám z nej úžasný pocit. Niekedy si to uvedomujem viac, inokedy menej,“ vyznáva sa zo svojich pocitov. Rada tlmočí na Slovensku alebo pracuje s ľuďmi, ktorých už pozná, keď si večer v priateľskej atmosfére obohatí svoje jazykové znalosti a získa nových priateľov. A strach z práce? „Strach mám z lietania, z práce mám rešpekt, musím byť stále v napätí, pretože, keď stratí človek rešpekt, začne robiť chyby. Niekedy sa mi stane, že odchádzam s pocitom, že nikomu nerozumiem a roky, ktoré som venovala štúdiu jazyka, boli zbytočné,“ povie s úsmevom na tvári a vie, že napriek tomu sa do práce opäť vrhne s najvyšším nasadením. „Základom je zvládnuť stres,“ radí svojim študentom zo svojej vlastnej skúsenosti. A potrebná je i veľká motivácia, chuť niečo dosiahnuť. „Moja mama vždy túžila, aby som skončila filozofickú fakultu a pôsobila v diplomatických kruhoch, na nejakom veľvyslanectve, takže som jej to aspoň sčasti splnila,“ dodáva a zároveň vysloví svoje poďakovanie manželovi, ktorý pri nej vždy stál a podporoval ju. Veď zvládnuť takú záťaž s malým dieťatkom nie je naozaj vôbec jednoduché. A nakoniec niekoľko malých rád pre budúcich tlmočníkov. Snažiť sa dostať do tej krajiny, ktorej jazyk študujete, ale nie je rozhodujúce, znie prvá rada. „Dnes je k dispozícii internet, dajú sa čítať cudzojazyčné noviny, sú káblové televízie a môžu sa počúvať správy v cudzom jazyku,“ je ďalšia užitočná rada. A čo pri učení najviac pomohlo Viere Hanuliakovej? „Chodila som s bezdrôtovými slúchadlami na jednom uchu a tlmočila si nahlas sama pre seba a keď chce človek v tréningu ešte pridať, treba vziať do ruky diktafón a nahrať sa. Keď si vypočuje, ako text pretlmočil, vtedy si najlepšie uvedomí svoje chyby,“ je posledná rada, ktorá určite zaberie.
„Každá práca, ktorú človek robí rád, je krásna,“ zakončila svoje rozprávanie Viera Hanuliaková, tlmočníčka v európskych inštitúciách a hrdá Žilinčanka.
