Doslovne to znamená umenie alebo cesta harmónie.
Je to praktický spôsob sebaobrany, ale zároveň aj cesta k vybudovaniu zdravého charakteru a osvieteniu mysle a ducha. Zdôrazňuje zdvorilý skromný postoj,
ale zlepšuje silnú a odvážnu povahu. Takisto je to efektívny nástroj učeniu sa disciplíne a sebaovládaniu.
Ide o bojové umenie, ktoré aplikuje princíp kruhového pohybu v obrane a útoku. Preto vďaka kruhovým rotačným pohybom WHD dosahuje neobmedzené množstvo foriem v smere, uhle, rýchlosti a sile. Kruhový pohyb je jedinečný tým, že obrana a útok sú v jednej harmónii a nedochádza k strate energie. Môže byť praktizovaný bezpečne tak mladými, ako aj starými ľuďmi. A čo viac, jeho formy a cvičenia môžu byť použité v iných bojových umeniach. Najprirodzenejšie podmienky pre tréning sú vo voľnej prírode, ale cvičí sa aj v telocvičniach, či iných priestoroch. Nemenej zaujímavý je aj vnútorný obsah, rozvíja osobnosť a ducha, učí disciplínovanosti a schopnosti sebaovládania. Zjednocuje telo a myseľ do harmonického vzťahu.
Žilinský klub Won Hwa Do vznikol niekedy v auguste v roku 1996. Vedie ho Ján Dzuriš, ktorý sa s WHD zoznámil v roku 1992 vo Viedni, keď sa zoznámil s kórejskym majstrom na seminári cvičiteľov ázijských bojových umení. Očarili ho ladné spojité i kruhové techniky, podľa ktorých sa WHD cvičí: „V porovnaní s karate, ktoré som v tom čase cvičil, to bolo niečo úplne nové,“ povedal. Absolvoval niekoľko seminárov v Rakúsku, Nemecku, Anglicku a Poľsku. „Najviac si však cením semináre v Kórei a USA,“ vysvetľuje Ján Dzuriš, ktorý začal trénovať najprv len vo voľnej prírode, no neskôr začali tréningy v telocvični SOU v Považskom Chlmci. Mohol sa prihlásiť ktokoľvek, kto mal záujem. Neskôr sa klub sťahoval z miesta na miesto. Trénovalo sa v Bánovej na futbalovom ihrisku, alebo aj v lese a všade, kde to bolo možné. Prvé stabilné tréningové miesto, takzvaný dojang sa začal stavať v Považskom Chlmci, ale pre nevyhovujúce miesto sa presťahovalo na lúku pri sídlisku Hájik, kde má hlavné sídlo doteraz. Dnes je tento dojang zároveň aj národné tréningové centrum WHD. V súčasnosti sa v Žiline cvičí na Základnej škole v Závodí, na súkromnom gymnáziu Hliny VI a na dojangu. Ján Dzuriš ho plánuje dokončiť a nájsť ďalších cvičencov. „Chcem ustanoviť vznešenú tradíciu, ktorá ma prežije,“ dodáva na záver. Ďalšie kluby WHD sú v Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Bratislave a Košiciach. Členovia týchto klubov sa stretávajú najmä na spoločných sústredeniach a seminároch. Tento rok bude Slovensko hostiť aj európsky festival WHD, ktorého sa zúčastnia aj cvičenci z Rakúska, Litvy a Anglicka.
Autor: Stanislav Pirošík
