Tohtoročná mierna
zima môže dokonca termíny predsvadobných aktivít a začiatok hniezdenia posunúť o pár dní skôr.
„Niektoré sovy sa ozývajú po celý rok, ale v jarnom období počas toku sú hlasové prejavy intenzívnejšie. Teraz sa už ozývajú výry a postupne sa pridajú aj ďalšie druhy ako sovy lesné, sovy dlhochvosté, pôtiky kapcavé a podobne,“ vysvetľuje Jozef Galčík, zoológ Správy Národného parku Malá Fatra. Aktivity súvisiace s hniezdením sa však u väčšiny druhov vtákov rozbiehajú naplno až v marci a apríli. Druhy, ktoré u nás zimujú, začínajú skôr hniezdiť ako vtáky, ktoré k nám prilietajú z juhu. Koncom februára začínajú ako prvé krkavce, ktoré si už pripravujú hniezda, znáška však prichádza neskôr. „Začiatok týchto aktivít býva ovplyvnený aj počasím. Teraz, keď je relatívne teplejšie a v nižších polohách nie je snehová pokrývka, môžu byť čiastočne posunuté. Pri hniezdení sa ale vtáky riadia hlavne dĺžkou dňa,“ hovorí Jozef Galčík. Postupne začnú prilietať ďalšie druhy. Koncom februára sú to škovránky, škorce, cíbiky, potom trasochvosty, žltochvosty, holuby hrivnáky, sluky, teda tie, ktoré zimujú v Afrike a pri Stredozemnom mori. Medzi poslednými prichádzajú vlhy a dážďovníky. Z druhov žijúcich aj v Malej Fatre sú zaujímavé lesné kury, ktoré sa na jar zídu zo širšieho okolia na tokaniskách, kde sa kohúti predvádzajú pred sliepkami a potom sa pária. „Pre dravce je ešte dosť skoro, ale u niektorých už začínajú svadobné lety nad teritóriom, ktoré pár obsadil,“ opisuje zoológ správanie sa dravých vtákov v tomto skorom predjarnom období. Pár krúži vo výškach, potom sa strmhlavo spúšťa nadol, vtáky sa vzájomne prenasledujú a podobne. Robia to všetky druhy dravcov. Ešte nehniezdia, ale prípravy na vychovávanie mláďat začínajú. Dĺžka hniezdenia vtákov závisí od ich veľkosti, od skladby potravy a od mnohých ďalších faktorov. Napríklad, krkavce a orly skalné začínajú hniezdiť oproti ostatným druhom skôr, pretože im hniezdenie trvá oveľa dlhšiu dobu ako, napríklad, drobným spevavcom. Ďalším dôvodom, prečo začínajú skôr je, že po zime sa môžu živiť zvieratami, ktoré uhynuli vyčerpaním, alebo ich zasypali lavíny, takže na jar nachádzajú viac potravy. „Predhniezdne aktivity sú pre jednotlivé skupiny vtákov špecifické. U spevavcov si samček svoje teritórium obhajuje spevom. Jednak tým láka samičky a jednak dáva ostatným najavo, že teritórium je už obsadené,“ objasňuje nám kolobeh začiatku párenia vtákov zoológ. Lesné kury tokajú, kým nie sú všetky sliepky oplodnené. Sovy lákajú partnerov tiež akustickými signálmi, ako je húkanie alebo tlieskanie krídlami. Bociany sú charakteristické klepaním zobáka, nielen na jar, ale počas celého hniezdenia. Dospelé vtáky sa týmto spôsobom zdravia, keď priletia na hniezdo, dozvedáme sa zaujímavú informáciu. Pokiaľ vtáky priletia zo zimovísk v pároch, hniezdenie sa začína o to skôr. Ak nie, prilietajúca populácia postupne vytvorí páry. Potom väčšinou spoločne stavajú hniezdo a vyvedú mladé. Pri každom druhu sú určité odlišnosti. „My sledujeme hlavne vzácnejšie druhy, napr. niektoré dravce a lesné kury. Z dravcov sa snažíme monitorovať najmä orly a sokoly, ktoré hniezdia v Národnom parku Malá Fatra a blízkom okolí. Na začiatku hniezdneho obdobia vyhľadávame hniezda a neskôr monitorujeme jeho priebeh“ oboznamuje nás s náplňou práce ochranárov. Orol skalný si zväčša stavia viac hniezd, ktoré nepravidelne strieda, takže pracovníci parku musia ísť do terénu. Vyhľadávanie nových hniezd je náročné, treba na to veľa času a skúseností.
Pozorovanie hniezdenia má niekoľko významov. Pri sledovaní sa ochranári dozvedajú zaujímavé veci: zloženie potravy, vplyv počasia, prípadne ľudských aktivít na priebeh hniezdenia a ďalšie. Tým, že je známa ich hniezdna biológia, sa môže prispieť aj k zvýšeniu početnosti populácie. Orol skalný znáša obvykle dve vajíčka, ale spravidla vychová len jedno mláďa. „Mláďa, ktoré sa vyliahne skôr, je silnejšie, agresívnejšie a mladšieho súrodenca postupne ubije na smrť. Preto sa niekedy robí adopcia. Menšie mláďa sa odoberie z hniezda vo veku 4-5 dní. Preto je dôležité poznanie priebehu hniezdenia, aby sa orly pri adopciách čo najmenej rušili,“ osvetľuje nám problematiku zoológ. Mláďa je potom dočasne chované v náhradnej starostlivosti a doloží sa do hniezda, kde z nejakého dôvodu došlo k prerušeniu hniezdenia či už vplyvom choroby, nepriazne počasia, príp. ľudí. Túto prácu však vykonávajú odborníci, ktorí s tým majú dlhoročné skúsenosti. „Prácou v teréne sa snažíme získať poznatky o správaní a živote vtákov a následne ich využiť pri ich ochrane,“ doložil na záver Jozef Galčík.
