Listy Čitateľov

Vážená redakcia,
po vyjdení čísla z 12. až 18. februára 2007 MY Žilinských novín ma už ako dlhoročnú čitateľku vašich novín veľmi zamrzel nápis článku: „Dal katolícky farár pusu priateľke na verejnosti?“
Je veľkou hanbou sa zaoberať týmto gestom. Veď nikto nevie, čo za jeho menom Ondrej Rašovec – rosinský farár je. V prvom rade ste si mali zisťovať jeho existenciu a povesť, čo je to za človeka - kňaza, len tridsaťosemročného starostlivého muža. To, za aké obdobie pôsobenia v našej farnosti a vykonanie toľkej roboty je za ním a nie poukazovať naň. Veď pred ním, čo boli jeho predchodcovia, sa toľko roboty v kresťanskom živote neurobilo, čo za jeho pôsobnosti urobilo. Je to kňaz, gazda, spoločník, učiteľ, priateľ a náš duchovný otec na „výbornú“. Som kresťanka katolíčka a hnusí sa mi len jedno, ako môže niekto tak hnusne nakydať. Je to jednoduché, niekoho očierniť, ale ako ho umyť, a teda sa ospravedlniť, to je už ťažké!
Ako kňaz pôsobí v Rosine od roku 1997 a za toto obdobie sa v Rosine spravilo až-až. Po prvé - kostol je ako raj, teplo a ako obývačka. Po druhé - kaplnka tak isto. Po tretie - farská budova - to je asi v očiach každého, len by si mal vstúpiť do svedomia každý, kto uráža.
Mal si zistiť stav farskej budovy, v akej žil náš kňaz a jeho predchodcovia, že to bola fara - maštaľ pre jalovice. Veď to nebolo možné, byť ako škôlka, nevyhovujúce priestory pre kňaza, teraz závidia, čo spravel. Veď bol správcom fary aj pre kresťanov Trnového, či je to závisť alebo pomsta.
Prosím vás, páni redaktori, vstúpte si do svedomia, ak ste veriaci a nevstupujte do jeho súkromia. Veď aj jemu patrí život, ale on bude sám súdený Pánom Bohom. Mali by ste pomáhať takýmto kňazom a nie ich tlačiť do záhuby.
Skúste sa prísť pozrieť na svätú omšu, hlavne na prekrásne a ponaučenia hodné kázne. Do školy na náboženskú výchovu, ako vie dobre viesť výchovu našich detí s príkladom náboženstva.
Vážení redaktori, prosím Vás, ako kresťanka a občianka Rosiny, ak nemôžete pomôcť, tak neubližujte.
Nech Vám Pán Boh pomáha!
Vopred ďakujem.
Anna z Rosiny

Vážená redakcia,
v nadväznosti na moju osobnú návštevu u vás zasielam vám svoj názor, pohľad a skúsenosti na článok „Sporia sa o sušiareň“ z MY ŽN/29. januára 2007. Bývame v takom istom susednom paneláku. Paneláky sú štvorposchodové - bez výťahu, takže sušiť do suterénu chodia len ľudia z prízemia, alebo 1. poschodia v časoch, keď sa ešte dalo v suteréne aj prať. Kto by totiž chodil kvôli sušeniu dve, tri poschodia po schodoch? V súčasnosti sú suterény poväčšine nevyužité a slúžia len na skladovanie vecí. Podľa mňa celý problém spočíva v tom, že starší ľudia zabudli, že i oni mali deti. Pán Ľudovít J. zakazuje našim deťom nielen hrať pinpong, ale i hrať sa pred panelákom - vyháňa ich odtiaľ, kričí na nich, vyhráža sa im, že zavolá políciu. Nesmú behať po tráve a dokonca ani stáť na tráve pred panelákmi, lebo vraj ju on sadil. Nadáva a vyháňa ich aj staršia pani z vedľajšieho vchodu, ktorá svojho veľkého vlčiaka venčí na trávnikoch. A tak ich vyháňajú takmer spred každého paneláka v našom okolí t.j. bývalé Hliny III. Už v lete som chcela ísť s týmto problémom na mestský úrad, políciu resp. do novín, a preto ďakujem p. Abafimu, že tento problém touto formou zviditeľnil. Zároveň prosím kompetentných, aby sa vyjadrili, či môže pán Jozek a niektorí ďalší starší ľudia osočovať a vyhrážať sa našim deťom, ktoré potom chodia domov stresované, plačú a pýtajú sa, kde sa majú hrať. Potom sa nečudujme, že krčmy sú plné mladých ľudí.
Prosím vás, poraďte, na koho sa máme obrátiť, aby nám deti nevyháňali, keď sa hrajú pred panelákmi. Kde majú športovať a vôbec rozprávať sa? V krčmách? Je správanie pána Ľudovíta J. v súlade so zákonom? Môže sa tento pán vyhrážať, kričať, nadávať a stresovať naše deti? Ako potom chceme, aby mali mladí ľudia úctivý vzťah k starším ľuďom?
A na záver, ako sa spieva v pesničke: A CO DETI? MAJÍ SE KDE HRÁT? - možno by to mohol byť i titulok. S pozdravom
Mária Slosiariková

Vážená redakcia,
ako asociál s výrazne sociálnym cítením som s radosťou čítal váš článok: „Byty sa budú žrebovať“. Určite sa však nedopatrením do článku dostala veta: Jedným z kritérií na pridelenie bytu bude aj príjem rodiny. Určite má nové vedenie mesta pripravený systém, ako tzv. „žrebovanie s kritériami“ zabezpečí. Možno nie. Aby však táto vynikajúca myšlienka neprišla nazmar, ponúkam návod, ako na to. Východiská sú jasné: Sociálny prípad je ten, kto si podal žiadosť a sociálne prípady musia mať dostatočný príjem. Prosím, čitatelia, nesmejte sa – podobnosť s Hlavou XXII je čisto náhodná. Na zabezpečenie žrebovania navrhujem využiť vonkajšie bazény mestskej plavárne v jarných mesiacoch. Žiadateľom by sa pridelili čísla od jeden po štyritisíc. Následne by sa zakúpili železné guľôčky pre žiadateľov s príjmom do 8 000 Sk, sklenené guľôčky pre žiadateľov s príjmom do 15 000 Sk, kamenné guľôčky – príjem do 20 000 Sk a 35 polystyrénových guľôčok pre žiadateľov s príjmom viac ako 20 000 Sk mesačne. Guľôčky budú označené číslom žiadateľa, samozrejme podľa uvedených kritérií. Všetky vhodíme do bazéna a začne sa žrebovanie plávajúcich guľôčok. Výsledok bude transparentný. Víťazné sociálne prípady nespôsobia po pridelení bytu problémy sebe ani mestu. Určite ani tí, čo neboli vyžrebovaní, nebudú sklamaní. Mali predsa rovnakú šancu, snáď len malý problém. Že nevedia plávať. Nevedeli v starých a nevedia ani v nových vodách. Po večeroch si družne, desiati v dvojizbovom byte, zahudú: Keď sa vlci zišli ...
Roman Grešák
občan Žiliny (tej časti bez kanalizácie), pokémon, bez žiadosti na sociálny byt

Neváhajte a pošlite nám aj vy názor na aktuálny spoločenský problém. Radi ho uverejníme. Redakcia si vyhradzuje právo nepublikovať anonymné a hanlivé listy čitateľov.