Je majiteľkou starožitníctva a nám sa vyznala z lásky k tomuto dobovému umeniu.
Ako ste sa dostali k takémuto povolaniu?
Pôvodne som pracovala v klenotníctve. Potom sa však uvoľnilo miesto v jednom starožitníctve, tak som to skúsila. K starým pekným veciam som mala vždy blízky vzťah, preto sa mi táto práca zapáčila a neskôr som začala v tomto obore podnikať. V tom čase som bola najmladšou majiteľkou starožitníctva na Slovensku.
Čo možno považovať za starožitnosť?
Je to rôzne, napríklad za starožitný nábytok je pokladaný ten, ktorý je starší ako 100 rokov. Lenže súčasný moderný, sériovo vyrábaný nábytok z drevotriesky, nebude za starožitnosť považovaný ani po dvesto rokoch. Medzi historické predmety môžeme zaradiť aj obrazy, sochy, šperky, zrkadlá, mince, či hudobné nástroje alebo ľudové predmety dennej potreby. Prv bol každý vyrobený kus originál a ručná práca bola často umelecky kvalitne prevedená.
O aké starožitné predmety je dnes najväčší záujem?
Je pravidlo, že čím je niečoho menej, tým je to vzácnejšie. Preto sa môže časom cena tovaru aj niekoľkonásobne zvýšiť. Naproti tomu, ak je niečoho veľmi veľa, cena nie je až taká vysoká, ako je to povedzme u niektorých mincí z rímskeho obdobia. Hoci sú staré aj dvetisíc rokov, dostanete ich kúpiť už za pár korún. Momentálne je veľmi žiadané medzivojnové výtvarné umenie známych slovenských maliarov, ako boli Benka, Fulla, Bazovský. Mnohí ľudia už pochopili, že investovať do starých obrazov, skla, porcelánu či nábytku je výhodnejšie, ako mať peniaze v banke.
Akou cestou sa dostávajú tieto predmety do vášho obchodu?
Ešte stále nám ich nosia napríklad ľudia, ktorí ich zdedili a nemajú k nim žiadny vzťah. Nie je to už v takej miere ako prv, pretože tí, ktorí chceli, sa starožitností už dávno zbavili a ostatní ich buď vyhodili, alebo si ich ponechali ako spomienku na svojich predkov. Stáva sa, že ich k nám prinúti zájsť ťažká finančná situácia. Čoraz častejšie nám však núkajú bezcenné veci, o ktoré nemáme záujem. V našom obchode sa tiež nesmú predávať funkčné zbrane, hoci by pre zberateľa mohli byť hodnotné. Veľa pekných vecí je ešte možné dostať na zberateľských burzách, ale obávam sa, že tie najcennejšie kúsky sú už dávno vyvezené za našimi hranicami. V poslednom čase sa, žiaľ, veľmi rozmohlo vyrábanie falzifikátov, napodobenín. Niekedy ich má problém rozpoznať i dobrý znalec, takže si musíme dávať veľký pozor.
Mohli by ste charakterizovať vašich zákazníkov?
Podnikať v starožitníctve nie je u nás žiadna sláva. Tie časy, keď nás vykupovali filmári, divadlá, múzeá a galérie sa už minuli. Prv si ľudia kupovali takéto kúsky pre potešenie, dnes k nám chodí len pár zberateľov a solventných ľudí, ktorí túžia zariadiť si dom či chatu v historickom štýle. Kúpna sila je u nás slabá a ani pre cudzincov už nie sme zaujímaví. Aby si zachovali anonymitu, niektorí radšej navštevujú starožitníctva tam, kde ich nikto nepozná a mnohé cenné veci vôbec nikomu neukazujú, ale ich majú pekne uložené v uzamknutých trezoroch. No sú aj takí, ktorí si k nám prídu jednoducho len oddýchnuť a poprechádzať sa pomedzi veci, z ktorých na nás dýcha kus dávnej histórie.