Vážená redakcia,
spolu s manželkou sme Vaši dlhoroční abonentní, a teda aj čitatelia. Po maminej strane patrím medzi staro-žilinské rodiny, presnejšie povedané staro-závodské. Sám mám už bezmála 72 rokov.
Nedá mi zareagovať na niektoré články. V rubrike „Listy čitateľov“ ma nahneval článok „Slúži zákazníkom,“, kde predsedníčka občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu (OZ) si dovoľuje vystupovať v mene všetkých občanov Žiliny a požadovať zrušenie výstavby Auparku na Štúrovom námestí. Je nás istotne viac, ktorí súhlasíme s výstavbou na bývalej „Krásnej plošťadi“ s Leninovou hlavou. Práve táto stavba dá bodku za spomínaným plátom s cestnými panelmi. Som aj za výrub zelene, ktorá šíri alergie – rýchlorastúce topole a podobne. Nepáči sa mi ani hotel Slovakia s jeho mramorovým obkladom, ako spomienka na staré časy, keď vtedy to bol najmodernejší obklad.
OZ sa odvoláva na starý smerný územný plán. Chvála Bohu ten chýrny územak, bol, čo sa týka časti Závodie a Bánovej zrušený, veď podľa neho mala byť polovica Závodia a Bánovej zbúraná a tam mali byť postavené paneláky. To ste boli vtedy za?
Ako gymnazista si pamätám, že sme mali zbierať farebné kovy na sochu Stalina, našťastie zomrel, tak zber sa nekonal. Vtedy sme všetci držali ústa a teraz je toľko múdrych. Neskôr, keď sa stavali Hájiky, ozývali sa hlasy, že je to zosuvný kopec. Prax ukázala, že sa mýlili. Mohol by som pokračovať v písaní aj na tému dopravný kolaps. Ako to, že starý územný plán s tým nepočítal, keď bol taký dobrý? Alebo počítal so Žilinou len do 60-tis. obyvateľov?
Volil som pána Harmana za primátora, lebo mu verím. Po jeho televíznom vystúpení na STV2 v predposlednom januárovom týždni – regionálne vysielanie – som sa presvedčil, že môj hlas som dobre investoval. Nehľadá pomstu, ale chce riešiť to, čo zdedil a držím mu palce, nech mu to vyjde.
OZ by sa malo pozerať reálne okolo seba, koľko ľudí zastupuje, najmä koľko s ním súhlasí a nielen v otázke Auparku. Zamyslite sa nad svojou pýchou, Vás nikto nevolí. Nechajte problémy na zvolených ľudí. Verím, že budú dobre robiť. Verím, že nový hlavný architekt vypracuje smerný územný plán v súlade s rozvojom mesta, aby z neho bolo veľkomesto s peknými a drahými stavbami a nie veľkodediny. Nepodsúvajte svoje úzkoprsé názory všetkým občanom Žiliny.
Verím, že sa dožijem Auparku na Štúrovom námestí a pôjdem tam aj s vnukmi na kávičku.
Ing. Pavol Hnidka, občan Žiliny.
Vážená redakcia,
Som už síce staršia žena, ale rozhodla som sa reagovať na článok, ktorý vyšiel predminulý týždeň vo vašich novinách. Som síce staršia osoba, ale bývam v byte na Hájiku. Presťahovala som sa tam po tom, čo sme si so synom svoje byty vymenili. On išiel do nášho, štvorizbového, v centre. Ja, keďže som už sama, som sa nasťahovala do ich dvojizbového na Hájiku. Na čo, čo som si musela zvyknúť na Hájiku, som si nikdy ani nepomyslela. Rozkopané ulice, odpadky válajúce sa po zemi, neporiadok. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Aj takto vyzerá v súčasnosti Žilina. Áno, práve to mesto, ktorým sa mnohí pýšia ako jedným z najkrajšie a najlepšie sa rozvíjajúcich na Slovensku. Kto to však tvrdí, asi zo Žiliny videl iba Mariánske námestie a Národnú ulicu. Určite však nebol na Hájiku. Inak by takto hovoriť nemohol.
Aj teraz ma občas syn chodí navštevovať s dvomi vnukmi. Sú to ešte len takí drobci, ale za loptou už obaja radi behajú. Aj keď na Hájiku 5 rokov predtým bývali, ťažko mi je im vysvetliť, že na tomto sídlisku si naozaj nemajú kde zahrať futbal. A von ich už cez prázdniny radšej ani nepúšťam. Naháňať sa tu v hromadách odpadkov nie je nič príjemné. Naozaj by ma preto zaujímalo, ako je to vôbec možné a kto je za to zodpovedný. Veď z centra som bola naučená na úplne iný štandard a tam som platila úplné rovnaké dane, ako platím na sídlisku Hájik. Prečo mám na staré kolená takto trpieť. Rada by som sa dočkala odpovede na svoje otázky, ale myslím si, že sa toho už asi nedožijem. Vašim novinám fandím a ak sa vám predsa len podarí vypátrať, ako je to s udržiavaním čistoty na mojom súčasnom sídlisku na Hájiku, budem Vám veľmi vďačná. Aj ja si predsa tesne pred dôchodkom zaslúžim pokojnú starobu. Chcem sa Vám zároveň poďakovať, že aj Vašim pričinením dal investor promptne do poriadku rozkopané schody na Slnečnom námestí. Aj keď podľa jeho slov mal na malé zdržanie zrejme právo. A ak vďaka jeho snaženiu vznikne na Hájiku zdravotné stredisko, budem Vám vďačná ešte o to viac.
Elena (55 rokov).
Vážená redakcia,
Po prečítaní niekoľkých článkov v MY Žilinských novinách, v ktorých píšete o dlhoch, ktoré súčasnému primátorovi zanechal ten bývalý, Ján Slota, sa musím hanbiť, že toto všetko sa dialo s tichou podporou nás všetkých. Práve my Žilinčania sme totiž spôsobili, že Slota mohol v našom meste beztrestne 16 rokov šafáriť, rozhadzovať, neuhrádzať faktúry za stavebné práce a lacno rozpredávať všetko, čo ho napadlo. Práve my sme mu totiž dali hlasy. Tak sa stalo, že každého jedného z nás zadĺžil desiatimi tisíckami korún, ktoré budeme musieť v budúcnosti všetci splatiť. Nie priamo, ale inak. Napríklad tým, že v ďalšom roku nebude na opravu rozpadávajúcich sa ciest, nebudú peniaze na hokej, či basketbal. Podľa Ivana Harmana totiž bude mať mesto minimum prostriedkov na vlastné rozvojové aktivity. Vyzerá to tak, že tých 10-tisíc je cena, ktorú musí každý z nás zaplatiť za hlasy odovzdané Slotovi v predchádzajúcich štyroch primátorských voľbách.
Hovorí sa, že kto sa stotožní so zlom, stáva sa jeho súčasťou. Chcem iba veriť, že v tomto prípade to tak nebude. Pretože väčšina z nás 16 rokov umožňovala jednému človeku, aby rozhadzoval peniaze nás všetkých, aby rozpredával majetok nás všetkých a zadĺžil ešte aj naše deti desiatimi tisícmi korunami. Je mi do plaču, keď si na to spomeniem. Zaujímavé je, že my sme ho za to ešte aj vyviezli na vyššiu úroveň. Zostáva nám iba dúfať, že sa mu to isté nepodarí aj s peniazmi všetkých občanov Slovenska. Je totiž celkom možné, že táto cena by bola oveľa vyššia, ako tá, za ktorú Slota zadĺžil Žilinu. A keď dnes Harman hovorí, že mesta nie je v situácii, ktorá by znamenala jej kolaps, treba sa obávať toho, aby kolaps nepostretol celé Slovensko. A bývalý primátor má ešte toľko drzosti, že sa nám všetkým smeje rovno do očí a pred voľbami vyhlasuje, že ekonomika mesta je v dobrej kondícií. Hneď po voľbách, ktoré našťastie nevyhral, všetci zistíme, že ekonomika mesta je v rozvrate. Tak to aspoň tvrdí súčasný primátor Ivan Harman.
Dúfam, že teraz sa toho vea zmení. Pretože ďalšie podobné šafárenie by sme už asi neuniesli. Rád by som totiž vedel, ako vysvetlím svojmu práve narodenému synovi, že len čo prvýkrát otvoril oči a nadýchol sa vzduchu, už bol niekomu dlžný 10-ti-
síc korún. A som zvedavý, čo mi raz povie, keď už bude natoľko veľký, že si bude sám vedieť uvedomiť, s akou výbavou som ho pustil do života. Namiesto sporenia som mu tu aj ja zanechal dlhy. Je mi z toho smutno.
Váš čitateľ Jaroslav B., zo Žiliny
V piatom čísle MY Žilinských novín ma pobúrilo vyjadrenie poslanca Daniela Kováčika, keď v článku „Vyparili sa peniaze“ hovorí, že netuší, kde boli použité peniaze na plynofikáciu Materskej škôlky v Strážove, teda jeden milión na opravu cesty v tejto mestskej časti. Veď bol poslancom za uvedenú časť! Na dôvažok povedal, že rozpočet bol postavený neprehľadne. Prečo zaň hlasoval?
No iné chcem pripomenúť. Poslanec býva na ulici Pod vinicou v Závodí. Všetka česť, bol na nej položený nový asfaltový koberec – veď cesta bola rozbitá a okrem iného chodí tade sporadicky aj autobus číslo 27. No prečo boli na nej vybudované dva retardéry aj s príslušným označením zníženia rýchlosti na 20 km/hod. Žeby preto, že v strede retardérov je dom, v ktorom býva poslanec Kováčik? V Závodí na Školskej ulici, kde je škola, družina a jedna trieda MŠ nie je žiadne obmedzenie. Ešte k tým nešťastným cestám v Žiline – Závodí. Jedna cesta, ktorá spája Závodie s Bánovou, má názov Orlík, asi preto, aby tade ľudia radšej lietali ako kráčali. Ona nemá totiž obdobu v Žiline. I keď tam nebývam, občas ideme tade na prechádzku. To nie je cesta, to je autodrom. Chudáci ľudia, čo tam bývajú!
Ing. Pavol Hnidka, občan Závodia
Vážená redakcia
Vaše noviny čítam veľmi rád. Chcel by som sa Vám poďakovať za objektívne spravodajstvo, ktorým čitateľov každý týždeň zásobujete. Chcel by som však reagovať aj na jeden článok, ktorý sa týka úradov v Žiline. Konkrétne ide o Váš článok „Úrad otvorený pre verejnosť“. Informujete v ňom, že župan Juraj Blanár sa rozhodol upraviť dvere na kanceláriách Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Všetky ich dal preskliť. Podľa môjho názoru je to, čo urobil, vynikajúca vec a mali by sa tým nechať inšpirovať aj ostatné úrady. Častokrát má totiž obyčajný občan, pre ktorého majú mimochodom úrady slúžiť, z nich hrôzu. Aj mne sa naposledy stala podobná vec. Išiel som si na jeden nemenovaný úrad v Žiline vybaviť niektoré formality. Síce sú to len formality, ale k svojmu životu ich nutne potrebujem. Som však zamestnaný, a tak som sa vybral o pol štvrtej v dobrej viere, že tam snáď ešte niekoho stihnem. To by som však nemohol byť na Slovensku. Keď som si pozrel úradné hodiny, skoro som odpadol. Úradníci, ktorí by mali slúžiť občanom, totiž úradujú od 7.30 hod. do 15.30 hod. Teda presne v rovnakom čase, ako je aj moja pracovná doba. A čuduj sa svete, jeden deň majú dlhý. Nazývajú tak deň, kedy ich na pracovisku nájdete len o pol hodiny dlhšie ako zvyčajne. Teda do 16.00 hod. Samozrejme, že som nič nevybavil a budem si musieť zobrať dovolenku. Lenže, nech mi vážení úradníci vysvetlia, čo robia celé dni na pracovisku, keď takmer celá Slovač v produktívnom veku je v tom čase tiež na pracovisku. Ja, na mieste vedúceho tohto úradu, by som dal preskliť nielen dvere na kanceláriách úradníkov, ale všetky úrady by som staval výlučne zo skla. Aspoň by som zistil, čo robia úradníci v úrade v čase, keď my občania, pre ktorých majú slúžiť, sme tiež na pracovisku a keď ideme z práce, aby sme si mohli vybaviť úradné záležitosti, dvere úradu sa práve zamykajú. Chcel by som sa úradníkov opýtať, či aj oni si berú dovolenku na to, keď chcú, napríklad, nakúpiť mlieko alebo chlieb v potravinách, pretože tie otvárajú aj zatvárajú presne v rovnakú hodinu, ako je ohraničená ich pracovná zmena. Niekedy si myslím, že toto nie je Slovensko, ale poriadne Kocúrkovo, a tak volám: „Sklo na úradníkov, nech je všetko vidno!“
Ďakujem, rozhnevaný čitateľ Ivan zo Žiliny.
Vážená redakcia,
reagujem na článok čitateľky Michaely z Hájika, uverejnený v MY Žilinských novinách dňa 29. januára 2007.
Vážená pani Michaela, pri čítaní Vášho článku som mala dojem, že útokom na nové vedenie mesta v Žiline chcete obhájiť kauzy bývalého primátora. Problémy, ktoré opisujete, považujem za dôležité a som za to, aby sa riešili i keď nemám auto. Podľa mňa sa dá Váš problém riešiť aj inteligentnejším spôsobom ako obviňovaním tých, ktorí sú vo funkcii ani nie celý mesiac. Za taký krátky čas nie je možné sa ani poriadne zorientovať v tom marazme, ktorý zostal po tom pánovi, ktorého sa snažíte obhajovať. Podľa mňa Vaša požiadavka,či sťažnosť mala v prvom rade smerovať buď primátorovi alebo poslancom mesta Žiliny s požiadavkou o nápravu a možnosťou riešenia, ktoré, ako píšete, celé roky nikto nepoužíval. To znamená, že ani bývalý pán primátor, ktorého obhajujete, neplnil Vaše požiadavky za celé roky vládnutia.
Ja som tiež verná čitateľka MY ŽN a čítala som aj o jame a nepodceňujem ani toto nebezpečie na rozdiel od Vás. Reakcia občanov je ale seriózna a riešenie s kompetentnými zodpovednými pracovníkmi. A nechcú ani zatvárať nikomu ústa preto, aby kauzy bývalého (Vášho) p. primátora zostali utajené. Chcem Vám povedať, že sebeckosť nie je na mieste, a že viac ľudí trpí pre omnoho väčšie problémy spôsobené a zanechané bývalym pánom primátorom!
Na záver chcem povedať, že v Žiline väčšina občanov si zvolila, po dlhoročnej samovláde, nové vedenie na radnici, ktoré bude ochotné počúvať aj občanov.
S pozdravom Valéria zo Žiliny.
