Podľa Viktórie Urbanovej, botaničky Považského múzea v Žiline, takýto stav nie celkom výnimočný. „Kvitnú bahniatka, ale to je niekedy v tomto období celkom bežné. Je to totiž drevina, ktorá zakladá púčiky už na jeseň. Pravdou však je, že tento rok je to výraznejšie,“ hovorí.
Ľuďom na záhradách rozkvitli aj sedmokrásky. Väčšinou si myslia, že je to vplyvom tepla. „Sedmokráska má však púčik aj pod snehom a keď sa oteplí, ona vyraší a vykvitne. Fakt je ale ten, že v niektorých záhradách kvitnú aj prvosienky, ktoré majú vegetačné obdobie od jari do jesene,“ dodala Urbanová. Podľa jej slov počas uplynulých týždňov podporuje a urýchľuje, hlavne pri jarných druhoch, skoršie kvitnutie. Najmä záhradkári hovoria, že majú rozkvitnuté niektoré ríbezle a egreše. V parku zase môžeme vidieť liesku, ktorá má samčie kvietky v púčiku. Podľa Urbanovej je však oveľa vzácnejšie počuť v tejto dobe jarný spev vtákov. „V súčasnosti ho už počuť a je to veľmi zaujímavé, pretože normálne by ste ho v zime nepočuli,“ povedala. Zaznamenali sme dokonca nezvyčajný prípad, kedy pred dvoma týždňami dieťa doštípal komár.
Podľa botaničky by takéto počasie nemalo vegetáciu výrazne poškodiť. Radi však nebudú poľnohospodári. „Myslím si, že to skôr môže poškodiť oziminy, ktoré sú momentálne vyrastené a potrebujú obdobie zimy, ktoré by mali prečkať pod snehovou pokrývkou. Ak by totiž prišlo náhle výrazné ochladenie, mohli by pomrznúť,“ dodala Viktória Urbanová. Vo všeobecnosti však platí, že ak je v tomto období niečo napučané a prídu mrazy, pomrzne to.
Nazvyčajným prírodným úkazom sa niet čo čudovať. Podľa Jozefa Kozuba, meteorológa Slovenského hydrometeorologického ústavu totiž v Žiline predminulý týždeň padali teplotné rekordy. V stredu 10. januára tu namerali 9,8 stupňa nad nulou, čím bol prekonaný teplotný rekord z roku 1996 a o deň neskôr ortuť teplomera vystúpila na 9,7 stupňa. Prekonaný tak bol rekord z roku 1994. „Pamätníci hovoria, že posledný takýto teplý bol rok 1975,“ hovorí Kozub.
Podľa meteorológov v najbližších dňoch nejaké rapídne ochladenie nenastane a naďalej k nám bude prúdiť z Atlantiku vlhký a teplý vzduch. Do 20. januára sa ochladenie a sneženie určite neočakávalo. Nočné teploty by mali klesnúť na 6 – 3 stupne a denné vystúpiť na 6 – 9 stupňov. Menšie ochladenie malo byť len v nedeľu a pondelok, kedy má byť len 4 – 6 stupňov. „Takúto zimu si nepamätám za tridsať rokov, čo tu pracujem,“ dodal Jozef Kozub. Ani tohtotýždňové ochladenie by nemalo byť nijako výrazné. V noci by mali byť mrazy do mínus 10 stupňov. Cez deň bude okolo nuly.
Takáto zima praje najmä cestárom a správcom ciest. Na zimnej údržbe totiž ušetria nemalé prostriedky. Podľa Petra Kubicu, hovorcu Žilinského samosprávneho kraja, sa však v tejto chvíli ešte nedá presne povedať, koľko to bude. „Každá zima je úplne iná a vyhodnotiť sa bude dať až v marci,“ povedal. Podľa jeho slov aj napriek teplému počasiu cestári zimnú údržbu vykonávajú. „Keď je teplota len okolo 5 stupňov, používa sa napríklad chemický posyp,“ dodal. Podľa jeho slov ušetrené finančné prostriedky použijú na letnú údržbu ciest, na asfaltovanie a opravy vozoviek. „Keď je takáto zima, my sa tomu tešíme,“ dodal Kubica.
Nezvyčajne teplému počasiu sa pravdepodobne najviac potešíme až po tom, ako nám príde vyúčtovanie za teplo. Podľa hlavného energetika žilinskej spoločnosti Bytterm Štefana Chajdáka, teplota vykurovacej vody je závislá od vonkajšej teploty. „Pri takýchto vysokých teplotách, nezvyklých pre mesiac január, je dodávka tepla na ohrev vykurovacej vody podstatne nižšia a tým aj spotreba tepla v jednotlivých domácnostiach,“ uviedol Chajdák. Podľa jeho slov je spotreba tepla v roku 2006 v priemere o 11 percent nižšia ako v roku 2005, čo predstavuje ročnú úsporu tepla od 1 000Sk na byt. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Bytterm, Jozefa Belaníka, však v tejto chvíli ešte nedokážu predvídať, koľko ľudia za teplo v skutočnosti ušetria. „Záleží, aký bude trend vývoja počasia. Ak bude pokračovať tak, ako doteraz, verím, že budú veľmi spokojní. Ak by ale zima ešte veľmi pritvrdila a chladno by bolo napríklad aj v júni, ušetrené peniaze by sa do toho rozpustili,“ uviedol. Podľa Chajdáka to súvisí s tým, že vykurovacie obdobie začína 1. septembra a končí 31. mája nasledujúceho roku. Vyúčtovanie pre všetkých odberateľov sa robí pre kalendárny rok. „Ťažko je teda vyjadriť sa k spotrebe tepla za mesiac január. Aká bude zima ku koncu roka 2007, zatiaľ totiž nevie nikto,“ uviedol. Rovnaká situácia platí aj pre všetky firmy, organizácie a školy.
