Starostom, ktorí boli vo funkcii posledné štyri roky, dali tieto poriadne zabrať. A podľa všetkého ani ďalšie štyri roky nebudú jednoduché. Presvedčili sme sa o tom aj pri návšteve Dolnej Tižiny, pri rozhovore so starostom Antonom Ďuranom.
„Aké bolo minulé volebné obdobie?“ znela naša prvá otázka. „Z môjho pohľadu bolo úspešné. Zhodnotili to aj občania v nedávnych voľbách. Ich dôvera ma teší, ale i zaväzuje. Aj napriek tomu sa chcem všetkým poďakovať za možnosť pracovať pre dobro obce. Ale nie všetky zámery som mohol zo svojej pozície ovplyvniť. Napríklad, zabezpečenie individuálnej bytovej výstavby v lokalite Tižinky si vyžadovalo ústretovosť majiteľov pozemkov, čo nebolo vždy jednoduché. Preto nám mnohé termíny, ktoré boli určené na podanie projektov, jednoducho utiekli,“ skonštatoval Anton Ďurana (na snímke). Len pre ilustráciu. Tento zámer predostreli majiteľom pozemkov ešte v roku 1999, avšak posledný vlastník podpísal realizáciu miestnej komunikácie až 4. októbra 2006. To znamená, že až od tohto termínu mohla obec začať pripravovať projekty. Podľa zákona mohli tieto pozemky vyvlastniť, ale týmto smerom sa vedenie obce uberať nechcelo. Aj starosta bol presvedčený, že každému je jasné, že bez možnosti rozšírenia územia obce nie je možné uspokojiť žiadosti o výstavbu. „Hlavným dôvodom však bolo, aby tu mladí ľudia ostávali, aby si zakladali rodiny, aby dedina žila, aby deti chodili do našej materskej a základnej školy,“ dodal Anton Ďurana.
Napriek týmto problémom sa tu urobila výstavba splaškovej kanalizácie. „Zažil som tu nedostatok pitnej vody, riešenie výstavby futbalového ihriska a dramatický koniec 20. storočia s povodňami, ale na mojej psychike nezanechalo nič takú ujmu, ako výstavba kanalizácie,“ spomína na toto obdobie starosta. Aj vy sa pýtate prečo? „Z pozície vedenia obce sme mali malé možnosti, ako jej výstavbu ovplyvniť. Je však pravda, že postupne sme si našli k sebe cestu a rok 2006 v rámci možností ukázal, že mnohé problémy sa dajú zosúladiť a výsledok je napokon dobrý.“ Výstavba kanalizácie v obci priniesla aj výmenu vodovodnej siete, hlavne na hornom konci obce, a tak po ukončení kanalizácie bude v Dolnej Tižine aj 70-80 percent nových vodovodných sietí, vrátane prípojok. Po vybudovaní plynofikácie, dažďovej, splaškovej kanalizácie a výmene vodovodných sietí budú môcť pristúpiť k oprave miestnych komunikácií. To ľudia ocenia asi najviac. Výhodou je, že Dolná Tižina je jednou z mála slovenských obcí, kde je vysporiadaná najväčšia časť miestnych komunikácií.
Anton Ďurana spomenul aj futbalové ihrisko, ktoré otvorili v auguste 2003. „Opäť sme mohli nadviazať na organizovaný šport a naši futbalisti nám zatiaľ robia len radosť,“ teší starostu. O rok neskôr odovzdali do užívania hasičom vynovené priestory hasičskej zbrojnice. Po prechode školských kompetencií sa obec sústredila na školu a najväčšiu pozornosť venovali generálke zatekajúcich striech, oprave telocvične a výmene toaliet. „Minulé volebné obdobie vôbec sa nieslo v znamení prechodu kompetencií zo štátu na obce, čo nám prinieslo väčšiu mieru zodpovednosti i nával práce,“ hovorí ďalej Anton Ďurana. Aj v Dolnej Tižine sa uskutočnila fiškálna decentralizácia, to znamená, že obec si v rámci svojho teritória finančne spravuje a vedie kompetencie, ktoré predtým prináležali štátu, napríklad školstvo, opatrovateľskú službu a stavebníctvo.
„Hlavnými prioritami tohto volebného obdobia bude dokončenie zastavovacej zóny pre IBV Tižinky, výstavba miestnych komunikácií a rozšírenie infraštruktúry inžinierskych sietí,“ má jasne ciele Anton Ďurana a vedenie obce. V neposlednom rade sa pripravujú na vybudovanie resp. obnovu cintorína v lokalite Petinka. Blíži sa aj záver rekonštrukcie starej, pôvodne cirkevnej školy, ktorú obec získala do dlhodobého nájmu. „Po dokončení tu vznikne priestor na kultúrne a spoločenské vyžitie mládeže i starších spoluobčanov. Tieto priestory sa budú môcť využívať aj na menšie rodinné stretnutia a slávnosti.“ Súčasťou centra bude aj viacúčelové ihrisko. Plánujú aj skultúrnenie obce. Pred budovou úradu chystajú prekrytie potoka a vznikne tu aj malý parčík s lavičkami. „Plánov môžeme mať veľa, ale musíme sa pridŕžať reálnych možností obce. Ak sa podarí niečo navyše, budeme všetci radi,“ vyslovil na záver starosta Anton Ďurana.
Zima obciam praje
„Teraz vlastne šetríme tie peniaze, ktoré nemáme,“ povedal na margo doterajšieho priebehu zimy starosta Dolnej Tižiny Anton Ďurana. Trochu uľahčenia po rokoch povodní a kalamít. Veď faktúry za zimnú údržbu ciest za roky 2005 a 2006 sa im konečne podarilo doplatiť len v novembri minulého roku. Čo k tomu dodať, keď len za posledný decembrový týždeň 2005 a prvý januárový týždeň 2006 im to vyrátali na 160-tisíc korún. „Dúfam, že toto počasie nie je predzvesťou nejakých ďalších živelných pohrôm, preto radšej strašidelné predpovede ani nepočúvam ani nepozerám. S hrôzou si spomínam, že minulý rok mnohí odborníci tvrdili, že na nás čaká doba ľadová,“ má rešpekt k prírode i počasiu Anton Ďurana.
Ovečky sa vrátili
Kedysi, od jari do jesene, charakterizovali Dolnú Tižinu stáda ovečiek, popásajúce sa na zelených úbočiach okolo obce. Potom sa zrazu stratili. „Veľmi nám chýbali, vždy boli súčasťou života našej dediny,“ spomína na časy ešte nedávne starosta Anton Ďurana. Preto nielen jeho potešilo, keď sa našiel podnikateľ, ktorý chov oviec do Dolnej Tižiny opäť vrátil. Prvé kusy sa na pastvinách objavili už minulú jar a mladý podnikateľ má aj ďalšie plány s rozšírením chovu. „Už to vidieť a poznať, že lúky na úpätí Malej Fatry sa znova zazelenali a začala sa obnova krajiny,“ teší Antona Ďuranu. Pozitívom je aj skutočnosť, že pri sezónnych prácach si pri ovečkách nájde zamestnanie aj niekoľko obyvateľov Dolnej Tižiny.
Knižnica ako darček
Obecná knižnica v Dolnej Tižine sídlila do konca leta minulého roka v nevyhovujúcich priestoroch v areáli školy na dolnom konci. S vlastníkom budovy, v ktorej sídli aj obecný úrad, sa vedenie obce dohodlo na dlhodobom prenájme ďalších priestorov a po stavebných úpravách tu vznikla útulná obecná knižnica. Rekonštrukčné práce si vyžiadali viac ako 100-tisíc korún. „Knižnicu dlhé roky viedla Františka Buchtová. Len vďaka jej obetavosti si udržala svoj ráz a aj touto cestou by som sa jej chcel poďakovať za dlhoročnú prácu pre povznesenie kultúrneho života v obci,“ vyslovil slová uznania starosta Anton Ďurana. Vynovená obecná knižnica je otvorená trikrát do týždňa popoludní. Vedie ju Emília Adamovská. „Máme asi 4 630 titulov z rôznych oblastí a žánrov. Navštevuje ju 112 čitateľov, od škôlkarov až po dospelých. Najviac k nám chodia žiaci, mrzí ma však, že nie vždy im môžeme vyhovieť. Momentálne je medzi nimi najväčší záujem o poéziu, sú vypožičané všetky básnické zbierky. Ale napríklad nám úplne chýbajú diela Shakespeara či Huga,“ porozprávala nám Emília Adamovská. Už teraz sa chystá na nákup nových titulov. Vlani obec nakúpila knihy asi za 12-tisíc korún, tento rok do knižného fondu investuje ďalších 10-tisíc.
Deti nemusia spávať
Materská škola v Dolnej Tižine je veľká, pekná a moderná. Jej život usmerňuje riaditeľka Mária Matejčíková: „Máme dve triedy s celodennou starostlivosťou, chodí k nám 52 detí. Okrem mňa sú tu ešte tri učiteľky. Roboty je dosť, pretože u nás deti nemusia popoludní spávať, pokiaľ s tým ich rodičia súhlasia, a tak pre ne pripravujeme aj popoludňajší program. Ale to nevadí. Hlavná vec je, že sme tu všetci šťastní a spokojní.“ Spokojní sú aj rodičia, ktorým škôlka vychádza v ústrety a aj rodičia radi škôlke pomôžu. Ale radi chodia aj na spoločné podujatia, napríklad na jarné výlety a opekačky. Už niekoľko rokov tu majú aj stopercentnú zaškolenosť. Na spoločný zápis do prvej triedy sa teraz chystá 15 predškolákov. „Výbornú spoluprácu máme aj so školou a s obecným úradom, spoločne pripravujeme mnohé podujatia,“ zhodnotila Mária Matejčíková.
