Miroslav Mihálik je učiteľom na strednom odbornom učilišti. Prvé podpisy do zbierky mu priniesli jeho žiaci. V súčasnosti má vo svojom archíve okolo dvanásťtisíc autogramov známych osobností z rôznych krajín a oblastí života.
Najprv zbieral len podpisy na fotografiách, neskôr už aj na kartičkách, v knihách, na rôznych predmetoch, dresoch a podobne. „Jedny z prvých podpisov mám od cyklistov z Pretekov mieru, keď išli cez Žilinu. Vtedy tu boli takí známi pretekári ako Olaf Ludwig z bývalej NDR, či Džamolidin Abdužaparov z bývalého Sovietskeho zväzu. Nejako ma to zaujalo a zostal som pri tom,“ hovorí Miroslav Mihálik. V súčasnosti sa nešpecializuje na žiadnu kategóriu alebo oblasť. Zbiera všeobecne podpisy osobností, známych celosvetovo, ale aj tých, čo pôsobia len na regionálnej úrovni. „Mám aj známych Žilinčanov, ktorých by si možno iní zberatelia do svojich zbierok nezaradili, ale ja si považujem aj tieto podpisy. Kedysi som ich zbieral do albumov, ale potom sa mi to zdalo dosť náročné, tak teraz si ich zakladám do obalov podľa jednotlivých tém - politika, kultúra, šport. Fotografie si zakladám osobitne.“ Zberateľ získava podpisy osobností buď priamo kontaktom s osobou, alebo posiela listy. Taký list musí obsahovať spiatočnú obálku, kartičku a ak sa dá, tak aj známku. Ďalším spôsobom je výmena alebo kúpa. Takto sa dajú získať hlavne autogramy osobností, ktoré už zomreli. „Najväčší problém je so špičkovými politikmi. Odpíšu na list, ale podpis, ktorý pošlú, je robený takzvaným autopenom. Nie je to autentický podpis, u zberateľov sa teda nepočíta. Je to vlastne podpis, ktorý urobí stroj. V mnohých prípadoch sa však dá ťažko rozlíšiť, či je podpis pravý, alebo robený týmto autopenom. Väčšinou si vtedy zberatelia podpisy navzájom porovnávajú, okopírujú sa a posielame si ich navzájom na porovnanie. Väčšinou to využívajú špičkoví politici zo západných krajín a z USA.“ Nedá sa povedať, ktoré podpisy sú najviac cenené, lebo každý sa zaoberá inými oblasťami a cení si niečo iné. Žilinský zberateľ si veľmi cení podpis Matky Terezy, ktorý mu prišiel z Indie. Má aj niektorých amerických a československých prezidentov od Masarykových čias, chýbajú mu len Svoboda a Zápotocký. V zbierke má aj podpis slávneho futbalistu Diega Maradonnu. „Keď hrával v talianskom Neapole, tak mal také pravidlo, že každému desiatemu záujemcovi poslal autogram a vyšlo to práve na mňa. Získať by som chcel podpis pápeža Jána Pavla II., ale to asi nebude možné. Keď som oslovil Vatikánsku kanceláriu, tak mi prišiel natlačený podpis, lebo on podpisy nedáva, len na štátnické zmluvy. Zo športovcov mi chýba Pelé. Už trikrát som písal do USA aj do Brazílie a stále sa mi nedarí jeho podpis získať.“ Miroslav Mihálik si vymieňa podpisy aj so zahraničnými zberateľmi, hlavne s Čechmi, kontakty má aj v Poľsku. K výmenám dochádza hlavne na stretnutiach zberateľov autogramov v Bratislave a v Prahe. V súčasnosti už nie sú výnimkou ani zberatelia, ktorí sa snažia na podpisoch známych osobností zarobiť. „Mnohí zberatelia sa snažia autogramy predať, robia z toho biznis. Nesústreďujú sa na zbieranie a výmenu. Aj teraz som oslovil e-mailom kvôli výmene jedného Čecha a on mi hneď chcel podpisy predávať,“ konštatuje Miroslav Mihálik. Vo svojom koníčku plánuje pokračovať aj naďalej, má ešte mnoho cieľov, ktoré by chcel dosiahnuť. Podľa jeho slov a opísaných zážitkov nie je zbieranie autogramov vôbec nudné. Práve naopak, prináša množstvo nečakaných zážitkov a stretnutí so slávnymi a vplyvnými ľuďmi.
