Dať dohromady model si žiada hodiny práce
a trpezlivosti. Tú však nemá každý. Veľkou výnimkou je Milan Jakubík zo Žiliny. Modely si vyrába už od detstva, neuveriteľných 60 rokov.
„Robiť modely automobilov z papiera ma prestalo baviť veľmi rýchlo,“ hovorí Milan Jakubík a pokračuje v spomínaní na modelárske začiatky. „Chcel som, aby modely boli pevnejšie, dlho vydržali a mali čo najviac funkcií. Začal som si ich vyrezávať z dreva, ale stále to nebolo ono. Dopracoval som sa k výrobe automobilov zo železa.“ Jasné, že na jeho funkčné modely sme sa museli prizrieť zblízka. Najprv nám predstavil Jepp Willis z vojnových rokov. Model nie väčší ako tridsať centimetrov, má celú karosériu vyrobenú z pomerne tvrdého plechu. Samozrejmosťou je ovládanie kolies volantom, pérovanie náprav, tri funkčné pedály na podlahe a tri rýchlostné páky. Po odistení poistky na prístrojovej doske sa dá otvoriť predná kapota, kde je motor s elektrickými káblami, výfukom a brzdovým valcom. Už sme len čakali, že Milan Jakubík naštartuje model a odíde s ním. To by však bol asi vrchol modelárskeho umenia. Ďalším prekvapením bol model historického traktora Buldog s vlečkou a pluhom. Tiež celý zo železa. Vlečka je výklopná na tri strany, má ručnú a dokonca aj nárazovú brzdu, ktorú už dnes pozná málokto. Aj túto zvláštnu konštrukciu brzdenia dokázal modelár vtesnať do malého modelu. Neuveriteľné! Potom Milan Jakubík odpojil vlečku a k traktoru pripojil pluh, ktorý sa dá nastaviť na oranie, ale aj zdvihnúť pri chode na ceste. Keď nám majster modelár ukázal funkčné modely nákladnej Tatry s rôznymi nadstavbami, tak už sme nenachádzali ďalšie slová. Začali sme sa však zaujímať o technické vybavenie, ktorým takéto zázraky vyrába. Na našu otázku sa schuti zasmial... „No, viete, robím to doma v panelákovej kuchyni. O priestor sa musím deliť s manželkou. Tá zatiaľ vždy víťazi. No a stroje? Je to kladivko, pílka na železo a drevo, vŕtačka. To je všetko. Vyrobené súčiastky spájam dohromady klinčekmi, matkami, nitmi a silónom.“ Počas návštevy nás Milan Jakubík presviedčal, že vyrobiť takéto veci nie je žiaden problém. Chce to len trošku trpezlivosti a hlavne predstavivosti. Lebo ako sám povedal, modely nevyrába presne do detailov. Snaží sa len zachovať presné proporcie a základné tvary. Ostatné je na fantázii. Prečo sa teda rozhodol vyrábať takéto náročné plechové funkčné modely automobilov? „Bolo to hlavne preto, že som chcel, aby sa moje deti mali s čím hrať, aby získavali zručnosť pri ich ovládaní a vážili si ručnú robotu. Od vyrobenia prvých modelov uplynuli dlhé roky a stále sú funkčné. Hrajú sa s nimi moje vnúčatá a to človeka poteší pri srdci,“ povedal na záver nášho stretnutia Milan Jakubík.
