„Z pohľadu ŽSK bolo doteraz zvýhodňovaných 56 obcí a diskriminovaných 181 obcí. Tento stav nemôžeme ďalej akceptovať,“ povedal žilinský župan Juraj Blanár. Pri koncoročnom hodnotení zistil odbor sociálnych vecí, že opatrovateľskú službu z vlastných prostriedkov zabezpečuje iba polovica miest a obcí. „Je to diskriminácia, pretože sme neprispievali všetkým a navyše nie je to naša povinnosť. Mali by to financovať zo svojich podielových daní obce a mestá,“ doplnil Peter Kubica, hovorca ŽSK. Podľa Blanára predchádzajúce zastupiteľstvo schválilo neštátnym subjektom, ktoré vykonávajú opatrovateľskú službu pre obce a mestá, stopercentné vykrytie nákladov. „Preto sme navrhli, aby sme postupne prešli do pozície, kedy to budú financovať obce a mestá a my sa budeme starať o to, čo je v našej kompetencii,“ povedal na margo celej situácie žilinský župan. ŽSK preto navrhol, aby išlo z rozpočtu samosprávneho kraja na opatrovateľskú službu iba 35 percent nákladov, ktoré majú tieto neštátne inštitúcie a 65 percent zvyšných prostriedkov by si nárokovali od miest a obcí, ktoré podľa zákona majú túto činnosť vykonávať. Z 315 miest a obcí ŽSK opatrovateľskú službu v spolupráci s neštátnymi subjektami zabezpečuje 80 obcí a miest a z nich sa v 56 prípadoch na financovaní spolupodieľa práve ŽSK. Žilinský vyšší územný celok má v správe 40 domovov pre dôchodcov a domovov sociálnych služieb pre deti a dospelých, v ktorých žije 3 411 obyvateľov. Záujem o služby v týchto sociálnych zariadeniach je obrovský, čo dosvedčuje 1 453 žiadateľov. „Naším zámerom je vyjsť v ústrety čo najväčšiemu počtu žiadateľov, preto nemôžeme financovať za obce opatrovateľskú službu,“ skonštatoval nakoniec Juraj Blanár.
