S úspešnou architektkou sme sa porozprávali o úspechu, plánoch do budúcnosti i ako trávi vianočné sviatky.
Túžili ste sa stať architektkou?
Architektúra nebola vždy hlavným predmetom môjho záujmu. Skôr som inklinovala k výtvarnému odboru. K výberu povolania som dospela prirodzeným vývojom. Po maturite prišla myšlienka architektúry. Vzdelanie som získala na Slovenskej vysokej škole technickej na fakulte architektúry, ktoré som ukončila v roku 1979 a odvtedy sa jej venujem nepretržite.
Vždy ste pracovali na voľnej nohe?
Desať rokov som pracovala na Stavoprojekte, potom rok na Pamiatkostave. V roku 1989 prišla revolúcia a presedlala som na slobodné povolanie. Odvtedy som mala vždy vlastný ateliér. Náš ateliér je menší. Nemáme ambície robiť obrovské celky. Vždy sme tu dvaja, traja ľudia. Iba pri väčšej objednávke sa náš kolektív rozrastá.
Je práca architekta náročná?
Áno, jej náročnosť spočíva v tom, že to nie je krátkodobá zodpovednosť. Okolo tých budov potom človek chodí po zvyšok svojho života. Nie je to len zodpovednosť, ale aj prestížna záležitosť, pretože by bolo nepríjemné, keby okolo mňa vyrastali moje domy, ktoré by sa nikomu nepáčili. Je to o to ťažšie, že výsledok mojej práce je na očiach na dosť dlhú dobu.
Čo sa vám na vašej práci páči najviac?
Možnosť tvorivo do nej vstupovať. Ale nie každá objednávka je taká, že človek sa môže naplno tvorivo zrealizovať. Je veľa úloh, ktoré si plním zodpovedne a odborne z profesionálneho hľadiska, ale nie je to pre mňa zaujímavé. Potom sú dobré zákazky, kde okrem splnenia všetkých povinností a aspektov tejto práce, sa realizujem aj po výtvarnej stránke.
Koľko času vám zaberá práca?
Myslím si, že je málo povolaní, v ktorých si človek odpracuje svojich osem hodín. Mnoho zamestnaní je takých, kde človek aj po odchode z pracoviska stále nosí v hlave svoju prácu. Človek so svojou prácou žije celý deň, nosí ju všade so sebou.
Ako najradšej oddychujete?
Najviac si oddýchnem v kruhu mojej rodiny. Rada sa starám o svojich blízkych. Priznám, že nemám žiadnu záľubu, ktorej by som sa pravidelne venovala. Väčšinou je to náhodne, nepestujem aktívne žiadne hobby. Ale rada relaxujem pri mori alebo v prírode.
Nedávno ste získali prestížnu cenu za architektúru.
Cézar je cena Komory slovenských architektov. Každoročne sa udeľuje vo viacerých kategóriách. Za dielo bytový dom Skelet som získala v kategórii bytové domy cenu za rok 2006. Druhým ocenením je Cena Dušana Jurkoviča, najprestížnejšia architektonická cena, ktorú udeľuje Spolok architektov každoročne len jednej stavbe. Obe súťaže prebiehajú tak, že sa prihlásia projekty, z ktorých sa nominujú práce do užšieho výberu a z nich medzinárodná porota vyberie víťazov.
Prezradíte nám viac o víťaznom projekte?
Výstavbe bytového domu predchádzalo niekoľko projektov. Prvý z nich navrhol stavbu s použitím železobetónového skeletu, ktorý sa aj založil. Nový majiteľ a investor mal požiadavku, aby sa skelet využil, pretože tu boli investované značné finančné prostriedky. Musela som rešpektovať daný stav. To ma inšpirovalo k tomu, aby som skelet priznala. Na fasáde sa opakujú určité prvky, ktoré naznačujú, kde sa nachádza nosná konštrukcia budovy. Pracovný názov skelet sa ujal, tak, že aj hotové dielo nesie ten istý názov. Investorom celého projektu bola firma Michala Altusa. Spoločne sme dospeli k zhode v návrhu budovy. Ponechal mi voľnú ruku, spoliehal sa na mňa a veril, že spravím pre stavbu to najlepšie, čo viem. Nakoniec to viedlo k úspešnej a ocenenej realizácii.
Vaše plány do budúcnosti?
Nemám špeciálne plány do budúcnosti. Chcem sa naďalej venovať práci. Dúfam, že budem mať veľa pekných objednávok, ktoré opäť pekne a kvalitne spracujem.
Máte spätnú väzbu na vaše stavby od verejnosti?
Reakcie, čo ma veľmi teší, bývajú veľmi pozitívne. Tým nehovorím o ocenenom bytovom dome, ale celkovo o všetkých rokoch, počas ktorých pracujem sama. Mám od laickej verejnosti veľmi dobré ohlasy. Ale niekedy je to paradox. Stalo sa mi, že odozva môjho investora nebola až taká pozitívna. Nebolo to preto, že bol nespokojný s mojou prácou, ale z hľadiska svojho vkusu bol úplne niekde inde.
Ako trávite vianočné a novoročné sviatky?
Vianoce trávim zásadne v rodinnom kruhu. Teším sa na deti, ktoré prídu domov. Navštevujeme sa s celou širšou rodinou. Nemáme zaužívané, že by sme chodili na hory alebo niekde von zo Žiliny. Vianoce a Silvestra netrávime mimo Žiliny, ale spolu v pohode rodinného kozuba.
