Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Kňaz, ktorý slúži slobodným i tým, ktorí ju stratili

Emil Turiak sa narodil 7. januára 1959 Žiline. Pôsobí ako gréckokatolícky dekan a farár v Žiline sedem rokov.

(Zdroj: autor)

Je ženatý, s manželkou Antóniou majú päť detí, štyroch synov a jednu dcéru. O rozhovor sme ho požiadali po skončení Ekumenického života Žiliny, ktorý sa konal v Nadácii 21. storočia minulý týždeň.

Čo je to vlastne ekuména? Pod ňou si každý môže predstavovať niečo iné.
Pre mňa osobne je ekuména miestom dialógu a poznania toho druhého. Poznanie kladie človeku priestor na to, aby prestal mať predsudky voči iným. To znamená, že ak viem, čo ten druhý robí, ako zmýšľa, potom sa môžem ľahšie k nemu postaviť. Najhoršia vec, ktorá v živote môže byť, sú predsudky, ktoré sú založené na neopodstatnených bázach, ktoré potom nakoniec človek môže veľmi zle modifikovať a môžu mu priniesť veľmi veľa nepríjemností. Dialóg ako taký, v prvom rade znamená dostať sa k sebe bližšie a nezaujato hľadieť na pravdu, ktorú obidvaja hľadáme, bez toho, že by sme prežívali emócie, alebo tomu druhému zle priali, keď on vníma veci inak, ako ich vnímam ja. Dialóg nás posúva v ekuméne na rovine ľudskej, teda ako ľudí k sebe navzájom, ale aj na rovine viery vo vzťahu k Bohu a cez Boha opäť k človeku a k tomuto svetu.
Niekedy sú problémy v praktickej rovine, hlavne prípady miešaných manželstiev. Myslíte, že aj toto sa môže časom zmeniť, aby bolo jedno, kde sa zosobášia dvaja ľudia z dvoch rôznych cirkví, alebo to nebude možné?
Myslím si, že tu je veľký posun. I toto zmiešané prostredie je dôkazom toho, že dokážu medzi sebou žiť ľudia, ktorí majú zmiešané konfesie, alebo jeden z nich je neveriaci. Skôr vidím problém v tom, či muž a žena, ktorí spolu žijú, sú k sebe skutočne dostatočne tolerantní a majú sa radi. Keď sa dvaja mladí ľudia rozhodnú vstúpiť do manželstva, mali by sa predtým rozprávať aj o tak závažných skutočnostiach, ako sú otázka náboženská, otázka svetonázorová, otázka pohľadu na to, ako budovať svoju rodinu, koľko mať detí, kde bývať, či to bude v meste, na dedine, s rodičmi, alebo samostatne, kde a ako pracovať. Tieto otázky by si mali mladí ľudia spolu rozdiskutovať skôr, ako sa zoberú a nie až po sobáši, keď vidia, že je to problém a naraz nechce nikto ustúpiť. Riešenie je v tom, že v slobode prijímam toho druhého človeka s jeho svetonázorom a s jeho náboženským presvedčením takým, aký je a teda sa rozhodujem slobodne, či s ním chcem žiť, alebo nie.
Potom nastávajú problémy, keď sa narodia deti. Poznáme partnerov, ktorí chodia každý do iného kostola, alebo sa rozhodnú žiť pre jednu cirkev. Vy by ste sa priklonili ku ktorému variantu?
Myslím si, že keď berieme niekomu jeho vlastnú identitu, tak to nie je dobré. Je správne, aby sa vnímali takým štýlom, že manželskému partnerovi nechávajú slobodu. On chodí do svojho zboru, ona do svojej cirkvi. Z času na čas by bolo dobré a slušné, aby išli spolu aj do cirkevného spoločenstva toho druhého a takýmto spôsobom si aj dávali najavo vzájomnú úctu, náklonnosť a lásku. V takejto atmosfére je potom ľahšie sa rozhodnúť v smerovaní svojich detí.
V svojej službe zastávate aj funkciu gréckokatolíckeho dekana. Čo to znamená? Aké sú vaše kompetencie a povinnosti?
Formálne a štrukturálne koncipovanie gréckokatolíckej cirkvi na tomto území je veľmi krátke. V podstate deväť rokov faktického pôsobenia cirkvi v tomto regióne je krátka doba na to, aby ľudia vnímali toto pôsobenie plne intenzívne. Druhá vec je to, že špecifikum gréckokatolíckej cirkvi v týchto západných oblastiach Slovenska je v tom, že je to de facto misijné územie. Žijeme tu v totálnej menšine a ani tu nie je snaha koncipovať farnosti, čo budú mať veľké množstvo ľudí, tak ako je to napríklad v cirkvi evanjelickej alebo rímskokatolíckej.
Skôr ide o to, aby ľudia čo sú prisťahovalci - gréckokatolíci, hlavne z východného Slovenska a ich deti, nestratili svoju indentitu. Na druhej strane si myslím, že gréckokatolícka cirkev ako náboženské a kultúrne dedičstvo posolstva Cyrila a Metoda, má čo povedať aj dnešnej dobe. Čo sa týka mojej funkcie dekana, tak v prvom rade to súvisí s tým, že gréckokatolícka cirkev má štrukturálne podobné členenie ako rímskokatolícka cirkev. Ja som dekanom pre oblasť Žilinského kraja.
Pri Žiline je aká najbližšia farnosť?
Farnosť Martin – Vrútky. Do dekanátu spadajú ešte farnosti Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Žilina. Všetky majú svojho kňaza, pravidelné bohoslužby a pastoráciu. Kňaz tam býva, alebo tam pravidelne dochádza.
Koľko je v Žiline gréckokatolíckych veriacich?
Žilina štatisticky vykazuje okolo 275 veriacich, ale účasť na bohoslužbách je menšia, štandardne okolo 50 ľudí. Dôvodov malej účasti na bohoslužbách je viacero, napríklad vek a zdravotný stav, excentrická poloha chrámu v meste, ale tiež materialistický a vlažný život viery viacerých členov cirkvi. Menšie spoločenstvá majú tú výhodu, že sa ľudia lepšie poznajú a môžu byť k sebe osobnejší. Na druhej strane, človek si uvedomuje, že dar viery a praktizovanie viery nie je len čisto záležitosťou kňaza alebo spoločenstva veriacich, ale je to tiež aj dar, ktorý dáva Boh.
Spomínali ste, že ku rímskokatolíckej cirkvi máte veľmi blízko, že len v liturgii je rozdiel. Ale ja viem, že niektorí gréckokatolícki kňazi majú manželky a sú ženatí.
Je to aj môj prípad, ja som tiež ženatý. Máme s manželkou päť detí. Toto je záležitosť, ktorá nemá dogmatický charakter. Toto je otázka, ktorá sa týka tradícií partikulárnych cirkví. Vieme, že rímskokatolícka cirkev mala v prvých storočiach kňazov, ktorí neboli povinní žiť v celibáte. Povinný celibát bol v rímskokatolíckej cirkvi zavedený až od 10. sto-
ročia. V ostatných východných katolíckych cirkvách sa táto tradícia nezaviedla, i keď z času na čas sa objavovali aj tendencie zaviesť povinný celibát. Pravoslávna cirkev má najbližšie ku gréckokatolíckej, máme spoločnú históriu, tam je tiež celibát u kňazov dobrovoľný.
Viem o vás, že sa venujete väzenskej službe. Môžete povedať, ako ste sa dostali k tejto práci a čo obnáša?
Do väzníc ako kňaz chodievam od roku 1995. Chodieval som tam pravidelne, raz za týždeň na niekoľko hodín. Po tom, ako vznikol Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, otec biskup Mons. František Rábek ma požiadal, nakoľko som chodieval do väznice v Žiline predtým už päť rokov, či by som túto službu nevykonával aj v rámci ordinariátu. Odvtedy pôsobím vo funkcii väzenského kaplána. Venujem sa pastorácii ľudí obvinených, odsúdených a taktiež aj ľudí, ktorí vo väznici pracujú.
V ktorých väzniciach slúžite?
Do mojej pôsobnosti spadá väznica Žilina. Keď beriem do úvahy rozsah klientely, ktorá sa vo väznici strieda a potom aj zamestnancov, tak pastoračnej práce je tu ďaleko viac ako v samotnej gréckokatolíckej farnosti Žilina.
Predpokladám, že medzi väzňami nie je veľa grékokatolíkov. Obracajú sa na vás aj ľudia z iných cirkví alebo dokonca neveriaci?
Čo sa týka náboženského zloženia, o službu kňaza má záujem široké spektrum ľudí, od neveriacich počnúc, až po členov rôznych malých cirkvi. Chcem povedať, že som birituálnym kňazom. To znamená, že slúžim aj v gréckokatolíckom, aj v rímskokatolíckom liturgickom obrade. V týchto špecifických podmienkach sa vyžaduje aj špecifická duchovná starostlivosť.
Čiže ak tomu dobre rozumiem, hlavnou náplňou vašej služby vo väznici sú bohoslužby? Akými inými formami s väzňami pracujete?
Hlavnou náplňou mojej práce sú dva rozmery: jeden liturgický – vysluhovanie sviatosti a slávenie svätej omše. Ten druhý je obsahovo a časovo viac zastúpený a aj náročnejší - to sú individuálne rozhovory s obvinenými aj s tými, ktorí sú už vo výkone trestu. Tieto rozhovory majú rôzny charakter. Niekedy sa potrebujú len porozprávať, lebo v cele im je dlho, a je im ťažko. Takýto rozhovor sa týka bežných vecí. Ale väčšina rozhovorov má duchovný charakter. Ľudia chcú hovoriť na vážne témy dotýkajúce sa ich života, aj ktoré sa týkajú vierovyznania. Občas prídu ľudia, ktorí chcú v kňazovi nájsť akéhosi spolupracovníka, ktorý by im doniesol, alebo vyniesol von určité informácie. Ale tieto pokusy a návrhy zásadne odmietam. Tým by som sa spreneveril aj morálnemu pohľadu na kňažstvo, aj samotnému zákonnému systému väznice, v ktorom sa človek nachádza.
Môžete v rámci legálnych možností niečo sprostredkovať?
Moja služba má aj kultúrny rozmer. Občas sprostredkujem to, že prichádzajú medzi väzňov z vonku ľudia s kultúrnym programom, alebo na tematickú besedu. Čo sa týka materiálneho zabezpečenia, tak je to v prvom rade náboženská literatúra.
Keby sa chcel k vám niekto pripojiť, akým spôsobom by mohol pomôcť? Máte záujem o nejaký kultúrny program?
Áno, táto možnosť je tu. Už sme to párkrát aj zrealizovali. Zvlášť je veľmi vhodný vokálny program, lebo ten sa môže preniesť prostredníctvom väzeňského rozhlasu do celej väznice. Lebo nie všetci sa môžu osobne týchto podujatí zúčastniť. Treba si uvedomiť, že v Žiline je predovšetkým väzba, a teda ľudia sú v celách a nemôžu sa voľne pohybovať. Ak sa jedná už o výkon trestu v iných väzniciach, tam majú odsúdení na jednotlivých oddeleniach voľný pohyb a na takýto program ich môže prísť aj sto.
Myslíte si, že práve v takých ťažkých životných situáciách, ako je pobyt vo väznici, sa môže človek otvoriť viere?
Väzenské prostredie nevplýva najlepšie na psychiku človeka, je stresujúce. Je tam strata slobody pohybu, obmedzená komunikácia, človek je ako v inom svete. Čo sa týka otázky hľadania Boha, alebo prehĺbenia viery, je to vec individuálna. Myslím si, že práve tým, že to prostredie je také vyexponované, tak burcuje aj city človeka, jeho postoje, ktoré boli nevyhranené. A tak mám potom také skúsenosti, že niektorí radikálne odmietajúci Pána Boha - povedia, že keby Boh existoval, tak by neboli zatvorení. Zvaľujú vinu na Boha a nechcú mať s ním nič spoločné. Alebo naopak, iní sa začnú vnútorne obracať a hľadať a mnohí z nich sa skutočne vo viere prehĺbia. Môžem to potvrdiť aj tým, že tí ľudia, keď sa dostanú z väzby von a sú na slobode, tak aj po dlhom čase sa vrátia, prídu za mnou a poďakujú, že som ich vtedy – v ťažkej situácii - podržal a život viery praktizujú naďalej.
Teraz je obdobie adventu. Pravoslávna cirkev slávi Vianoce až v januári, ako je to v gréckokatolíckej cirkvi?
Gréckokatolícka cirkev má kalendár zjednotený s väčšinou cirkví. Používame gregoriánsky kalendár a Vianoce slávime štandardne od 24. do 26. decembra. Je to z pragmatických dôvodov. V niekoľkých obciach na východnom Slovensku, kde sa ešte starý juliánsky kalendár dodržiava, je to sprevádzané s množstvom praktických problémov. Ľudia si musia brať dovolenku, deti treba uvoľniť zo školy. Nakoniec, keď si zoberieme slávenie Vianoc, my presný dátum narodenia Krista nepoznáme. To je dátum, ktorý bol určený a ktorý nesie v sebe symbolický rozmer. Kristus je svetlom sveta a symbolicky bol dátum jeho narodenia určený na najkratší deň v roku, od ktorého však začína dňu svetla pribúdať. Jeho symbolický dátumový protipól je Ján Krstiteľ, ktorého narodenie slávime o šesť mesiacov neskôr - je zas narodený v najdlhší deň. Vychádza sa z výroku, ktorý Ján Krstiteľ povedal, keď prichádzal Kristus na verejnú scénu. Hovorí: „On musí rásť, ale ja sa musím umenšovať.“
Ako vaša rodina prežíva Štedrý deň?
Môj Štedrý deň je podelený na určité časti. Ráno máme v chráme pobožnosť, potom je tak trochu voľnejšie, môžem sa venovať rodine a drobným domácim povinnostiam, ktoré je potrebné ešte dokončiť, ako i doladiť chrám sa slávenie sviatkov narodenia Krista. A potom odchádzam do väznice, kde som niekoľko hodín. Tu slávim prvú vigíliu narodenia Pána a pobudnem s väzňami. Poprajem im tiež k sviatkom Božiu milosť a radosť z narodenia Krista. Potom sa vraciam domov na večeru. Naša štedrovečerná slávnosť má svoj určitý poriadok. Začíname ju zväčša o osemnástej hodine. Najskôr čítame správu o narodení Krista z Lukášovho evanjelia, potom sa modlíme za živých, za seba navzájom, za širšiu rodinu, ďalej sa modlíme za mŕtvych. Po modlitbe začne samotný obrad štedrej večere. Jedávame oblátky s medom, malý prípitok, za tým nasleduje kapustnica a ryba so šalátom, kompót zo sušeného ovocia a nakoniec ešte nejaký zákusok a ovocie. Pritom si púšťame koledy a vianočné piesne, aj si sami zaspievame. Táto atmosféra vianočného stola trvá asi dve hodiny v úplnom pokoji, kedy sa spolu rozprávame a spomíname na blízkych a drahých ľudí. Potom sa presunieme k stromčeku a rozbaľujeme darčeky. Keď večera skončí, máme ešte asi hodinu času, ktorý venujeme rozhovorom a potom sa chystáme všetci do chrámu. O desiatej večer začína bohoslužba Povečerie narodenia Pána a svätá eucharistická liturgia, ktorá končí po polnoci.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 577
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 705
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 495
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 753
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 095
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 732
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 936
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 506
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 233
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus Žilinský kraj: Pred odbernými miestami sa tvoria rady (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Ilustračné foto.

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miest a obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Primátor Kysuckého Nového Mesta čaká odpoveď od armády

V liste upozornil na to, že celoplošné testovanie nemôžu za takýchto podmienok zvládnuť.Problémom je aj firma Schaeffler s tisíckami zamestnancov.

Už ste čítali?