Za miesto svojho štúdia si vybral Bratislavu, a tam, na Tyršovom nábreží, si naň 4. novembra 2005 počkala smrť. V piatok 17. novembra, v Deň boja za slobodu a demokraciu, odhalili na tomto mieste časť pamätníka obetiam rasizmu a neonacizmu. Do konca novembra môžete naň prispieť aj vy. Finančne na účet vo VÚB na číslo 550 555/0200 alebo odoslaním SMS-ky na číslo 807 zo siete oboch mobilných operátorov, ktorá je spoplatnená sumou 20 korún.
Žilinčan Daniel Tupý miloval život, ľudí, hudbu a verše. Do rúk sa nám dostala aj jeho posledná seminárna práca, ktorú už nestihol odovzdať. Prečítajte si niekoľko veršov, v ktorých sa odzrkadľuje Danielova nežná duša. Aj takto Slovensko prichádza o básnikov.
(D)anjel
Skladám si anjela z papiera
skladám si z papiera svojho anjela
moje zranené ruky tvarujú
jeho srdce aj dušu
pomaly vdychujú život
do nehybných pier
a zobúdzajú jeho spiace oči
Za mesačného svitu
zrodil sa k svet(l)u
aby sa oddal
svojmu letu
On však musí byť len môj a to navždy
zaliaty vo večnom jantári ako každý
Z borovicového dreva
vyrezal som mu klietku a
strieborný kľúč vtesnal do dverí
Nadišiel však Deň keď zatúžil
po slnku
chcel mi uletieť – zamieril hore
odstrihol som mu krídla
a prekazil tak myšlienky jeho choré
Teraz na zemi v kŕčoch sa trepoce
pozostatok jeho krídel
pri nohách sa mi ligoce
Mal som anjela, zostali mi po ňom len kusy roztrhaného papiera
Autor: bv