Prežíva NOČNÉ MORY

Adrianu potom pochovali na cintoríne v Mojšovej Lúčke a Veroniku v Závodí. Celé sídlisko, učitelia, spolužiaci a kamaráti sú z toho, čo sa stalo, šokovaní. Nikto nechápe, prečo to urobili. Týždeň nezvestné dievčatá totiž našli mŕtve. Spáchali samovraždu. Na poslednej rozlúčke ich sprevádzalo množstvo ľudí.
Mŕtve dievčatá v lome pri Lietavskej Lúčke objavil 17-ročný František. Vraj ho často bolieva hlava, a tak aj vtedy išiel do lomu na prechádzku. Pôvodne chcel ísť k jazierkam, ale keďže pri nich zbadal nejaké auto, vrátil sa. „Tlačili ma topánky, tak som si sadol na kameň a asi v polovici lomu som zbadal kus látky. Myslel som si, že sú to smeti, ale napadlo mi, že kto by hádzal smeti do takej strminy,“ povedal František. Vtedy našiel niekoľko dní hľadané dievčatá mŕtve. „Jedna z nich mala červené tričko a otvorené oči. Prišlo mi zle a podlomili sa mi nohy,“ opísal nepríjemný moment mladík. Zavolal však na číslo 158. O hľadaných dievčatách mu totiž tesne pre tým hovorila sestra. Vraj ich videla v časopise. Že ich objaví práve on, sa mu však ani nesnívalo. „Bol to veľmi zlý zážitok. Nechodím do školy, nespávam a strhávam sa zo sna,“ povedal.
Ani rodičia dievčat nechápu, ako sa to mohlo stať. Rovnako to nejde do hlavy ani učiteľom. Eva Hlinková učila Adrianu a Veroniku od piatej po deviatu triedu na základnej škole. Tvrdí, že to boli bezproblémové „bavičky“ s priemerným prospechom a dobrou dochádzkou.
„Som prekvapená z toho, čo sa stalo. Nerozumiem tomu. Neboli s nimi žiadne problémy. Depresie? Nikdy! Boli veselé. Ešte týždeň pred tým sa u mňa zastavili. Boli ma pozrieť, celé vysmiate,“ hovorí učiteľka Hlinková.
Dievčatá boli spolužiačky od základnej školy, ale viac sa začali kamarátiť v deviatej triede. Spolu išli študovať na odevnú priemyslovku. Učitelia na „učňovke“ tvrdia, že s nimi neboli žiadne problémy. Výchovné, ani so správaním. Vraj boli kamarátske a obľúbené. Čo sa teda stalo?
„Do polovice októbra mali dochádzku v poriadku, v druhej polovici mesiaca občas chýbali. Dva-tri dni neprišli. Potom sa vrátili. Napríklad jedno z dievčat bolo deň predtým v škole. Nerozumieme tomu,“ hovorí riaditeľka Združenej strednej školy Štefánia Hmírová. Učiteľka je presvedčená, že motívom samovraždy nemohli byť problémy v škole, aj keď sa pripravoval pohovor s rodičmi. Adriana a Veronika posledný raz komunikovali s rodičmi v sobotu 11. novembra. Povedali im, že idú spať ku kamarátke a vrátia sa v nedeľu. Večer boli na diskotéke v Ovčiarsku a odtiaľ sa vybrali do Lietavskej Lúčky k rodine. Dom bol prázdny. Nechali tam občianske preukazy, mobilné telefóny a listy na rozlúčku.
Klinický psychológ Jindřich Cupák hovorí, že 15 rokov je jedno z najťažších období v živote. Obdobie hľadania a strácania samých seba. „Keď nemáme oporu a máme obavy z najbližšieho okolia, je to v tomto veku zložité. Vtedy ľahko podľahneme nápadu skončiť s problémami raz a navždy. Vo dvojici sa aj takéto nápady realizujú ešte rýchlejšie. Je veľa ľudí, ktorí uvažujú, že skončia so životom a rozmýšľajú aj o spôsoboch. Je to útek,“ hovorí psychológ.
„Súdny lekár zistil, že dievčatá neusmrtil iný človek,“ povedala policajná hovorkyňa Marta Bujňáková. „Smrť bola spôsobená zraneniami, ktoré vznikli pádom z výšky,“ Dievčatá zomreli podľa nej pravdepodobne vo štvrtok alebo piatok, hoci z domu odišli o niekoľko dní skôr. Mŕtve ich našli v sobotu. Kde boli medzičasom, polícia vyšetruje, dodala Bujňáková.