Ako Slovensko prichádza o básnikov

Daniel miloval život, ľudí, hudbu a verše. Na mieste jeho smrti onedlho vyrastie pamätník obetiam rasizmu a neonacizmu. Prispieť naň môžete aj vy. Finančne na účet vo VÚB na číslo 550 555/0200 alebo odoslaním SMS-ky na číslo 807 zo siete oboch mobilných operátorov, ktorá je spoplatnená sumou 20 korún. Do rúk sa nám dostala aj posledná seminárna práca Daniela Tupého, ktorú už nestihol odovzdať. Prečítajte si aj vy niekoľko veršov, v ktorých sa odzrkadľuje Danielova nežná duša. Zdá sa, že Slovensko prišlo o veľkého básnika.

Bol som vetrom svojmu plameňu,
upálil som pravdu spálenú
Fúkal som mu len iskry, nech plápolá
nechcel som vidieť že povstal som tiež iba z popola

Náhle trhnutie prudko
prebralo ma z nočných múk
Fľaška, vykĺzla sa mi
náhle z rúk.
S oddychom utrel som
si pot z čela,
Zrak môj však uzrel
v srdci zabodnuté
tri vranie perá...
Dedicate to someone who is nobody...