Odkiaľ berie Žilina pitnú vodu?

Tie plne pokrývali spotrebu Žilinčanov. Dnes je situácia úplne iná. Ani bývalý hydrogeológ Ivan Šalaga presne nevie, či sa naplno využívajú kvalitné zdroje v okolí, alebo vodu berieme aj z nádrže Nová Bystrica, ktorá je vraj drahšia a menej kvalitná.

Pôvodný vodný zdroj mala Žilina nad obcou Turie. Odtiaľ sa čerpalo 75 litrov za sekundu, čo v minulosti stačilo. Postupne sa k tomu pridali vrty v oblasti Tepličky nad Váhom, kde bola veľmi kvalitná voda z riečnych náplavov Váhu. Odtiaľ tieklo 120-sekundových litrov. Neskôr sa zachytil prameň na Studničkách a ako sa mesto rozrastalo, bolo treba stále viac vody. „Robil sa prieskum v Rajeckej doline. Pramene boli v Kamennej Porube, Čičmanoch, Fačkove, Stráňavách, Višňovom, Babkove a Lietave. Žilina mala dostatok veľmi dobrej a kvalitnej vody,“ hovorí Ivan Šalaga (na snímke).
Neskôr, najmä vraj kvôli Kysuciam, postavili vodárenskú nádrž Nová Bystrica. Kysuce totiž trpeli nedostatkom kvalitnej pitnej vody. Vtedy sa vraj uvažovalo, že prebytok pôjde do Žiliny. „Keď ceny výrazne vyskočili a bolo efektívne, aby úpravňa vody išla naplno, viac vody z Bystrice začalo tiecť do Žiliny a menšina na Kysuce. Nato sa obmedzil odber z vodných zdrojov priamo v Žiline a okolí. To boli osemdesiate a deväťdesiate roky,“ tvrdí Šalaga.
Dnes, keď už je na dôchodku, podľa vlastných slov, Šalaga netuší, aká je situácia. „Ľudia sa ma na to ako bývalého odborníka pýtajú. Nechápu, prečo by mali platiť viac peňazí za vodu, ktorá je menej kvalitná, keď môžu platiť menej za lepšiu vodu,“ dodal. Tvrdí totiž, že síce norme vyhovuje aj voda z nádrže, aj z menších prameňov a vrtov, na spracovanie tej prvej sú potrebné oveľa vyššie náklady a ani potom nemá takú kvalitu, najmä pokiaľ ide o chuť, ako tá druhá. „Podzemná voda je totiž z hlbších štruktúr, z vápencov a dolomitov. Má optimálne zloženie a možnosti jej znečistenia sú minimálne. Má veľmi dobré parametre pitnej vody. Povrchová voda je naopak väčšinou mäkká, môže obsahovať zvýšený obsah železa, mangánu, chloridov a rôzne znečistenia exhalátmi. Musí byť upravovaná v úpravni, čo je veľmi drahé a aj tak nemá takú dobrú kvalitu, aj keď, samozrejme, prísnu normu spĺňa. Nie je mi preto jasné, prečo možno berieme drahšiu a menej kvalitnú vodu z Novej Bystrice, na úkor lacnejšej a kvalitnejšej z menších vrtov a prameňov v okolí. Rád by som sa dozvedel, ako to je“ pýta sa Ivan Šalaga.
Podľa hydrológa Ferdinanda Mihálika zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave pôvodné zdroje pre Žilinu nestačili a navyše staré potrubia boli deravé, tak si Žilinčania presadili vybudovanie vodárenskej nádrže Bystrica. Tá vraj bola pôvodne budovaná pre celé Kysuce a pre Žilinu. „Po 90-tom roku, keď sa začalo vodou šetriť, prišlo sa na to, že kapacita tejto nádrže je až príliš veľká. Odbery odberateľov žilinského vodovodu totiž výrazne klesajú a zdroje nie sú naplno využívané. Viem o tom, že viaceré menšie zdroje v okolí boli povyraďované, ale niektoré stále fungujú. Napríklad aj od Fačkova stále ide voda, aj keď si nie som istý, či do Žiliny, alebo pre okolité obce,“ uviedol Mihálik.
Podľa vedúceho kancelárie predstavenstva Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina Jozefa Vrábela, je Žilina okrem vodárenskej nádrže v Novej Bystrici stále zásobovaná vodou z niekoľkých vodárenských zdrojov, ktoré sa nachádzajú vo Fačkove, Kamennej Porube, Turskej doline, Lietave, Lietavskej Svinnej – Patúchu, Stráňavách a Tepličke nad Váhom. „Všetky doterajšie funkčné zdroje sa využívajú aj naďalej,“ uviedol a dodal: „Ku skupinovému vodovodu Nová Bystrica – Čadca – Žilina je potrebné uviesť, že úpravňa vody v Novej Bystrici je dimenzovaná na 700 litrov za sekundu a na túto kapacitu bola v minulosti zvýšená z pôvodnej 200l/s vzhľadom na pripravovanú výstavbu sídlisk v Čadci a Žiline. V súčasnosti nie je potrebné takéto množstvo vody pre Čadcu a Žilinu z viacerých dôvodov – po roku 1989 nastal s postupnou liberalizáciou cien pokles odberu vody u odberateľov, pôvodný zámer výstavby sídlisk sa značne zredukoval, alebo zastavil. Z Novej Bystrice je privádzané iba minimálne množstvo vody, ktoré je nutné, aby bola v prevádzke technológia úpravy vody a tiež aby bola zabezpečená minimálna rýchlosť dopravy vody do Žiliny s dostatočnou kvalitou. Súčasný prietok sa pohybuje medzi 100 – 200l/s.“ Podľa jeho slov vodárenský zdroj Teplička je momentálne v rekonštrukcii a neuvažuje sa s jeho zatvorením. Perspektívne sa počíta s jeho rozšírením pre zásobovanie obce Gbeľany a bude z neho zásobovaný aj závod Kia.