Daniel miloval život, ľudí, hudbu a verše. Na mieste jeho smrti onedlho vyrastie pamätník obetiam rasizmu a neonacizmu. Prispieť naň môžete aj vy. Finančne na účet vo VÚB na číslo 550 555/0200 alebo odoslaním SMS-ky na číslo 807 zo siete oboch mobilných operátorov, ktorá je spoplatnená sumou 20 korún.
Do rúk sa nám dostala aj posledná seminárna práca Daniela Tupého, ktorú už nestihol odovzdať. Prečítajte si aj vy niekoľko veršov, v ktorých sa odzrkadľuje Danielova nežná duša. Zdá sa, že Slovensko prišlo o veľkého básnika.
Ho ľúb – Holub
Holubia romanca trvala celú jeseň,
kým sa záhradou niesla jeho šialená pieseň
S príchodom zimy pod plachtou beloby
upadol svojou láskou do mdloby
Letel za vysnenou pani k nebu,
vystrelil som na neho,
holub klesol a umrel v snehu.
Stuhnutou rukou ešte píšem list,
prečo tak skoro musel som ísť
oddane ležím, stopujem čas,
zavieram oči, pociťujem mráz
hľadím do prázdna, vidím len jas,
zastreté ticho a plno mŕtvych fráz.
Posledná minúta rýchlo mi plynie,
som len motýľ, ktorý aj tak zahynie.
Autor: bv
