V roku 1895 pribudla ďalšia továreň V. Laurin a V. Klement, v ktorej sa spočiatku vyrábali motocykle a od roku 1905 aj automobily. Po vzniku Československa bola táto automobilka premenovaná na Tatra Kopřivnice a V. Laurin a V. Klement na Škoda Mladá Boleslav. Prvé automobily prišli do Žiliny práve z uvedených podnikov, čo dokumentujú aj dobové fotografie. Kto vlastnil prvý automobil sa už pravdepodobne nedozvieme. Boli to predovšetkým riaditelia najvýznamnejších podnikov v meste - Súkenky, továrne na umelé hnojivá Hungária, zápalkáreň Wittemberg a podobne. Napriek tomu, že automobil nebol lacnou záležitosťou. Najpoužívanejšie značky Škoda Aero 500 a Škoda 420 štandard stáli 45 000 Kčs. Pre porovnanie výška platu učiteľa pred odchodom do penzie bola 2 300 Kč.
Počet automobilov sa v Žiline v priebehu niekoľkých rokov natoľko zvýšil, že ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia bolo v Žiline postavených niekoľko čerpacích staníc, dielní a garáží. V roku 1928 podala skupina žilinských podnikateľov a mestskej honorácie na Veliteľstvo krajinského policajného riaditeľstva v Bratislave žiadosť na schválenie stanov odbočky Autoklubu republiky Československej. Predsedom odbočky sa stal Andrej Bacher - riaditeľ filiálky Slovenskej banky, funkciou podpredsedov boli poverení František Reich - riaditeľ Spojených elektrární severozápadného Slovenska a Jozef Krupec - námestník starostu mesta Žilina. Obsahom činnosti odbočky bola účasť na podujatiach, akými boli jazdy zručnosti a hviezdicové preteky. V dňoch 4.- 5. júla 1931 sa Žilinčania po prvý raz zapísali do listiny víťazov automobilových pretekov uskutočnených v Piešťanoch. Celkovým víťazom sa stal Andrej Koltai pred ďalším Žilinčanom Bartolomejom Scheerom. Členovia odbočky sa zúčastnili aj na medzinárodných pretekoch. V roku 1938 nás na automobilových pretekoch krajín Malej Dohody reprezentoval Ladislav Bednárik, ten sa neskôr stal zakladajúcim členom Slovenského automobilového zväzu. To je už ale ďalšia kapitola v histórii žilinského automobilového športu.
