Kladenie vencov a zapaľovanie sviečok je vyjadrením úcty k našim zosnulým. Presvedčili sme sa o tom minulú stredu a štvrtok, keď sme si pripomenuli Sviatok Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Ľudí neodradilo ani zlé počasie, vietor a dážď.
Pochovanie mŕtveho je dnes aj významným zásahom do rozpočtu pozostalých. Na Slovensku nemôžu mŕtvych pochovávať pozostalí, podľa zákona to musí urobiť pohrebná služba. V prípade spopolnenia však zákon nevymedzuje, kde a ako sa má urna uložiť. Správa krematória vyžaduje od každého doklad, že má zaplatené hrobové miesto a urnu uloží na toto miesto. Ak si to zosnulý želal, môžu pozostalí jeho popol rozptýliť aj nad morom alebo na iných miestach. Popol v urne je zdravotne neškodný, takže ju pozostalý môže mať aj doma.
NOVÝ ZÁKON VPLÝVA NA CENY
Od minulého roku platí nový zákon o pohrebných a cintorínskych službách. Podľa neho musia mať pohrebníctva chladiace boxy a zosnulých voziť v autách s chladiacim zariadením. Malé pohrebníctva, ktoré majú dvadsať obradov za rok, sú pred krachom. Ladislav Stríž zo Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb je presvedčený, že zákon núti najmä malé pohrebníctva zvyšovať ceny. Na druhej strane však vníma fakt, že vzniká konkurenčné prostredie, ktoré zase tlačí ceny dole. Len dodáva, že „na to, aby vzniklo konkurenčné prostredie, musí prejsť nejaký čas, aby sa stabilizoval trh.“
NA POHREB TREBA MAŤ
Cena za pohreb zahŕňa služby, ktoré poskytuje správa cintorína a pohrebné služby. Medzi cintorínske služby patrí najmä vykopanie hrobu a prenájom hrobového miesta. Ceny za cintorínske služby sa líšia podľa miesta. Vykopanie hrobu stojí najviac v hlavnom meste. „V Žiline stojí výkop priemerne 2 500 korún,“ povedala nám Daniela Bobuľová z pohrebnej služby Marianum. V Bratislave je pohreb o 40 percent drahší ako inde. Štandardný pohreb v Žiline vyjde okolo 15-tisíc korún. Peniaze na pohreb môže požičať aj banka. Tá však o klientelu nad 60 rokov nemá väčšinou záujem. Stáva sa, že zomrie jeden zo starších manželov, ktorí nemajú príbuzných. Pozostalý nemá dostatok peňazí na pohreb, aj keď mu štát dal príspevok 2 300 korún a na starobu si šetril. Je tu reálna hrozba, že príbuzného jednoducho nebude môcť pochovať. Obec môže zo sociálneho fondu zaplatiť pohreb iba pre bezdomovca, ale len čo sa nájde aspoň jeden príbuzný, obec žiada od neho peniaze späť. „Všetko sa vníma iba v rámci peňazí a nejaké sociálne cítenie, ktoré bolo v tejto oblasti, sa vytratilo,“ myslí si Ladislav Stríž.
AJ POHREBNÉ SLUŽBY SA DAJÚ REKLAMOVAŤ
Pohrebné služby sú služby ako ktorékoľvek iné. Aj pri nich je potrebné vydať doklad, v ktorom je uvedené, čo je predmetom služby a konečná cena. Vo chvíli, ako sa podpíše zmluva, by sa cena nemala už meniť. Ak pohrebníctvo zistí, že boli presiahnuté náklady, malo by to dopredu oznámiť. V prípade nespokojnosti sa môže klient obrátiť na Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb. V priebehu mesiaca by mala mať asociácia zaregistrovanú internetovú stránku. Podľa Ladislava Stríža sa najčastejšie na nich obracajú s právnymi problémami. Na druhom mieste sú etické otázky. Dostali napríklad sťažnosť, že zriadenec chcel po obrade od pozostalých, aby doplatili polhodinu, o ktorú sa pohreb predĺžil. „Hlavne v Bratislave sa často stáva, že po obrade príde zriadenec za pozostalými a chce od nich, aby podpísali doklad, či boli spokojní alebo nespokojní so službami,“ hovorí Stríž, ktorý pokladá takéto konanie za neetické a nedôstojné. V minulosti boli snahy urobiť etický kódex pohrebných služieb, ale doteraz sa to nepodarilo.
