O počiatkoch letectva a športového lietania

Rozvoj letectva výrazným spôsobom ovplyvnila prvá svetová vojna. So „vzduchoplavectvom“, ako sa letectvo v tomto období nazývalo, je spojený aj osud jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín Milana Rastislava Štefánika. Žilinčania sa po prvý raz s týmto športovým odvetvím stretli v roku 1919, kedy bývalý vojenský pilot Kráľ predvádzal na futbalovom ihrisku ŠK Žilina balansovanie a prízemné skoky na klzáku. Jeho nástupcom sa stal Žilinčan Pleško. V rodnom meste, ako absolvent leteckého kurzu s výkonnostným stupňom „B“, vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik. Prvými adeptami boli Česnek, Poliaček, Klein, Budík, Párnický, Hanovec, Hoffman a Kováč. Od vytvorenia záujmovej skupiny bol len krok k založeniu miestneho odboru Masarykovej leteckej ligy. Aktívnymi členmi tejto inštitúcie sa stali aj vojaci z miestnej posádky. Najmä zásluhou Vymětala sa podarilo zo zbierok zakúpiť dva klzáky značky „ Zlín“. Armáda sa zaslúžila aj o vybudovanie poľného letiska „Brezový majer“ v roku 1935. Dnes je tu sídlisko Vlčince. Snaha o dosiahnuťie vyššej výšky a doby letu viedla plachtárov k vyhľadávaniu pahorkov s vhodným povrchom a prevýšením. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrchol Straníka. Prvý let, na základe ktorého bola uznaná plachtárska výkonnosť stupňa „C“, zrealizoval Pleško. Od roku 1936 sa v Žiline začali pravidelne organizovať celoštátne plachtárske preteky. V roku 1938 v dôsledku celospoločenskej krízy došlo na Slovensku k rozpusteniu branných organizácií, kam patrila aj Masarykova letecká liga. Na čas ustal aj športový život. V auguste 1939, pri príležitosti leteckého dňa, bola v Žiline založená odbočka Slovenského aeroklubu. V roku 1940 odbočka vybudovala na Straníku Ústrednú leteckú pilotnú školu, čím sa Žilina stala strediskom prípravy bezmotorového lietania na Slovensku. Škola získala nové modely klzákov, čo sa odrazilo aj na počtoch členov, ktorí boli združení do bezmotorovej letky č. 10. Novými inštruktormi bezmotorového lietania sa stali piloti Poliaček, Klein, Horváth a Budík. Po založení Slovenského leteckého zboru sa Žilinčanom podarilo získať aj motorové lietadlo E- 114 Baby. Pod vedením inštruktora Michlíka sa začalo aj s tzv. motorovou činnosťou. Medzi prvými záujemcami o motorové lietanie boli Schleichrdt, Schronk, Intribus, Ondrejkovič a Christophory. Pod patronátom Slovenského leteckého zboru sa uskutočnilo niekoľko kurzov, no v roku 1944 činnosť úplne ustala. Ihneď po skončení vojny začali letci s organizovaním novej leteckej inštitúcie Slovenského národného aeroklubu. Začala sa nová kapitola v histórii žilinského letectva.