Dnes tu okrem kostola funguje centrum voľného času, súkromná lekáreň, detská lekárka
a štúdio krásy. O zámeroch a cieľoch tejto farnosti sme sa porozprávali s jej správcom Jánom Hudecom.
Kedy vznikla myšlienka postaviť na sídlisku kostol?
Prišiel som sem ako kaplán v roku 1997, nebola tu farnosť, fara ani kostol. Vysadili ma na zelenej lúke medzi panelákmi a mohol som začať. Keď som sa 1. septembra nasťahoval do svojho bytu, presne v ten istý deň som začal pastoráciu. Pozval som svojich prvých farníkov - deti na svätú omšu. Postupne sa ľudia o mne dozvedali a začali za mnou prichádzať. Bolo ich toľko, že som v nedeľu slúžil omšu pod holým nebom, pretože sme nemali priestor, kde by sme sa zmestili. Potom nám bolo umožnené slúžiť bohoslužby v škole na Gaštanovej. Celý čas som sa stretával s ľuďmi, spoznávali sme sa a začali sme rozmýšľať ako ďalej. Už v nasledujúcom mesiaci sme sa rozhodli, že si postavíme kostol. Problém bol v tom, že sme nemali pozemok ani peniaze.
Pozemok ste vraj dostali od mesta za korunu.
Mesto nám ponúklo pozemok na kraji sídliska, ale to nám nevyhovovalo, pretože tam bolo málo miesta. Išli sme za žilinským primátorom a ten nám na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý pripadá na 8. december, podpísal predaj pozemku za symbolickú jednu korunu. Nebolo to až také jednoduché, pretože na tomto mieste bola plánovaná výstavba polyfunkčných objektov, ale s božou pomocou sa nám podarilo s výstavbou kostola začať 1. mája 1998. Ľudia a rôzne firmy prispievali prácou, materiálom a spoločnými silami sme kostol postavili a 8. mája 1999 sme ho posvätili. Pre nás to bol taký „malý“ zázrak.
Aká bola vaša predstava, ako by mal kostol vyzerať?
Moja vízia od samého začiatku bola nielen postaviť kostol, ale aby vzniklo komplexné centrum s farou a službami, pretože kostol je dobré miesto na stretávanie sa ľudí, no osloví iba tých, čo doňho chodia. V konečnom dôsledku sme od mesta dostali podmienku, že musíme postaviť polyfunkčný objekt, kde sa budú poskytovať aj služby pre obyvateľstvo.
S akými reakciami sa stretávate vo svojom okolí?
Najviac sa stretávam s tými pozitívnymi, ale máme aj negatívne reakcie v tom zmysle, že ľudia povedia, že tu mohla stáť plaváreň. Ďalší človek povedal, že sme si postavili kaštieľ. Možno to naozaj tak pôsobí, ale dbáme na to, aby bol areál chránený. Cez deň je objekt otvorený a prístupný verejnosti, ale na noc sa zamyká, aby nám ho vandali nezničili. Chceme si chrániť, čo sme si vybudovali a stálo nás množstvo námahy a odriekania. Stretávam sa aj s reakciami, že toto prostredie je oázou v betónovej džungli, kde sa človek nachádza akoby v inom svete.
Stanovili ste dopredu, na aké účely budú slúžiť priľahlé budovy?
Vychádzali sme z toho, že na sídlisku nie je lekáreň. Ďalšie služby sme chceli zamerať práve k nej, pretože by to nemalo zmysel, keby tu nebol lekár. Pre matky s deťmi je pohodlnejšie ísť k detskej lekárke na sídlisku, ako cestovať po celom meste. Mal by ešte pribudnúť zubný lekár a ďalší dvaja lekári. Salón krásy, ktorý sa nachádza nad lekárňou, súvisí tiež z oblasťou zdravotníctva, nachádza sa tam pedikúra a manikúra. Nechceli sme tu robiť kaviareň alebo reštauráciu, čo bol tiež jeden z návrhov. Dali sme prednosť tomuto druhu služieb. Z prostriedkov, ktoré nám plynú z prenájmov, udržiavame areál, ktorý nie je práve najmenší a údržba budov je tiež finančne náročná.
Ako ste zabezpečili tento projekt po finančnej stránke?
Vo veľkej miere prispeli ľudia zo sídliska, písal som rôzne projekty a značnú časť peňazí sme dostali zo zahraničia: z Ameriky, Nemecka, Rakúska, Talianska. Žilinským architektom som predstavil víziu projektu a oni ho spracovali. Vyžiadalo si množstvo úsilia zrealizovať takýto projekt. Múry sa dajú postaviť rýchlo, peniaze na tehly sa dajú zohnať rýchlo, ale čo je oveľa ťažšie, je dať tým múrom ducha, vybudovať tradíciu a ukázať ľuďom, že je to pre všetkých. Vybudovali sme Centrum voľného času Strom, kde vyvíjame rôznu mimoškolskú činnosť, na ktorú okrem štátu prispieva i fara. Do centra prichádza veľa mladých ľudí a moja vízia sa tým napĺňa.
Teda naplnil sa cieľ, ktorý ste sledovali?
Okrem toho, že sme si postavili kostol a pastoračné centrum, splnila táto činnosť aj inú úlohu. Výstavba kostola nás ako farnosť veľmi spojila. Sme jedna veľká rodina, kde sa takmer všetci poznajú, spolu rozprávajú a nie sú si navzájom anonymní. Tejto skutočnosti sa ľudia tešia a sú za to veľmi vďační. Mám vo farnosti veľmi veľa dobrých ľudí, za ktorých denne ďakujem Pánu Bohu a som rád, že môžem s nimi pracovať. Vždy sa teším, keď sa spolu stretneme a porozprávame a teší ma, keď spolu dobre vychádzame a budujeme dobré vzťahy. Verím tomu, že je to vzájomné.