Miloš DUDÁŠ

riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina
Vek: 40
Rodák: z Oravy
Znamenie: Vodnár
Stav: rozvedený
Deti: syn Matej
Životná dráha: 1980 - 1984 Gymnázium P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, 1984 - 1989 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave - Stavebná fakulta, 1989 - 1992 interný ašpirant (doktorand) na katedre Konštrukcií pozemných stavieb SVŠT Bratislava, 1994 obhajoba kandidátskej dizertačnej práce na tému Obnova okna v slohovej historickej architektúre, od 1993 zamestnaný ako odborno-metodický pracovník v Pamiatkovom ústave Bratislava, regionálne stredisko Žilina (právny predchodca súčasného Pamiatkového úradu SR), od 1999 riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina, od roku 2005 popri bežnej práci aj pedagóg.
Medzníky v živote: Zložité rozhodnutie profesionálne sa venovať činnostiam a veciam, ktoré sú mojou záľubou, a to aj napriek istým počiatočným ťažkostiam. Prekonanie osobných problémov s pokorou a úctou voči sebe samému a ostatným. Odborný študijný pobyt v Nórsku v roku 1998, kde som mal možnosť popri odbornom a profesionálnom raste spoznať skvelých a milých ľudí z celého sveta.
Záľuby: Sú úzko spojené s prácou, a to predovšetkým história a dejiny obdobia 16. až 18. storočia. Vo voľnom čase literatúra a vážna hudba a trochu šport, ktorý však v mladosti dominoval (závodne ľahká atletika), dnes už len rekreačne tenis a lyžovanie.
Najväčší životný úspech: Žiť prostý život, ktorý ma vnútorne obohacuje a v ktorom nachádzam každodenné radosti, ale aj bežné ľudské problémy a starosti. A ten najväčší úspech ma azda len čaká ...
Najväčší pozitívny zážitok: Pokojná niekoľkohodinová plavbu loďou cez fjord s okolitou malebnou škandinávskou prírodou, kde bol dostatok ticha a samoty pre pokornú meditáciu a liečenie poranenej duše. Prednáška, ktorú som mal v priestoroch, ktoré po mnohé desaťročia navštevovali moji predkovia a nachádzali tam pokoj, vieru a nádej.
Najväčší negatívny zážitok: Bolestný rozpad rodiny.
Najväčšmi mám rád: Pokojnú atmosféru sviežeho rána s voňavou šálkou kávy, keď je myseľ čistá a ešte nezaťažená bežnými dennými starosťami a trápeniami. Zaujímavú a pútavú knihu pri tichých tónoch vážnej hudby.
Najväčšmi neznášam: Hlúposť a aroganciu, ktorá má navyše možnosť rozhodovať o dôležitých a zásadných veciach v spoločnosti a živote ľudí. Nepoužívanie očí na videnie, uší na počúvanie, pamäti na pamätanie a vlastného rozumu na rozmýšľanie.
Čo považujete za svoj najväčší klad: Pracovitosť a empatiu so schopnosťou vzájomnej otvorenej komunikácie.
Najväčšia chyba: Dôvera k ľuďom, ktorí si ju nezaslúžili a z času na čas urýchlené konanie.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: Neviem o ničom špeciálnom. Ten, kto ma skutočne osobne pozná, mal predsa možnosť urobiť si o mne názor sám. A ak len z počutia... nech sa presvedčí.