Veje, veje, už 100 rokov

V Žiline sa tento rok dožíva stovky päť ľudí, ale z nich len jeden muž – Imrich Gjabel z Novej Mojšovej Lúčky. Narodil sa 31. ok- tóbra 1906 v Trnovom. Priženil sa do Mojšovej Lúčky, kde žil až do roku 1998, keď ich dom zatopila priehrada. Pochádza z piatich detí, jeho dve sestry sa dožili pekných 93 a 95 rokov. Svoj život nemal ľahký. Od svojich šiestich rokov je sirotou a vždy tvrdo pracoval. Slúžil u pánov, robil pri koňoch, vozil ľad do pivovaru a posledné roky pred dôchodkom zas ťažké fúriky v Chemicelulózke. Vo voľnom čase stihol napliesť prútené košíky aj pre celú dedinu. S manželkou chodievali na brigády do Čiech, ale už 16 rokov je vdovcom. Storočný oslávenec, ktorý vychoval sedem detí, si však na svoj osud nikdy nesťažoval. Život berie s humorom a dobre znášal aj sťahovanie do novej chalúpky. „Otec je veľmi vitálny. Nefajčí a nikdy sme ho nevideli opitého. Všetky peniaze, čo zarobil, vždy doniesol domov. Bez ťažkostí zvládol jedenásť operácií. Nerobí si zbytočné starosti. Dobre sa naje, pospí si. Ľudia ho majú radi a on s radosťou privíta každú návštevu, či už sú to vnuci, pravnuci, alebo aj jeho 94-roč- ný kamarát zo susedstva. Má sedem vnukov, 29 pravnukov a 6 prapravnukov. Na svete mu je stále dobre. Nič ho nebolí, svojich potomkov má neustále pri sebe, a keď zostane sám, potichu si zaspieva – Veje, veje, povieva,“ povedala nám jeho dcéra Jana, u ktorej býva.