Iba 23-ročný mladý muž sa minulý rok na Vianoce priznal, že rok predtým, l7. decembra 2004, zavraždil svojho otca Jána. Jeho telo zakopal v humne pri rodinnom dome. Filip prišiel do budovy súdu spolu so svojou mamou a mladším bratom. Zatiaľ, čo oni dvaja využili možnosť nevypovedať, on sám hovoril o otcovi, ktorý za posledné roky svojho života miloval najmä pijatiku. Už pri prvých slovách sa mladý muž rozplakal a plakať neprestal počas celého pojednávania. „Robil som si ľahkú večeru, keď ma otec slovne aj fyzicky napadol,“ rozprával a bolo vidieť, že je preňho naozaj ťažké spomínať na strašnú udalosť, ktorá navždy poznačila jeho život. „Pýtal odo mňa peniaze na alkohol ako mnohokrát predtým. Po prvom útoku som si myslel, že prestane a nepredpokladal som, že bude až tak agresívny,“ povedal Filip. Lenže, otec opäť zaútočil. A vtedy doň mladý muž zabodol nôž a zasiahol pritom aj jeho srdce. „Keď som zistil, že je mŕtvy, nevedel som, čo mám robiť,“ pokračuje Filip. Podľa jeho slov sa bál, že keď príde mama a jeho brat, uvidia, čo spravil. „Mal som veľký strach a v tej chvíli sa mi zdalo najlepšie riešenie odstrániť telo môjho otca,“ hovoril. Mladík ho teda zakopal do humna. „Najhoršie bolo pre mňa pochovať vlastného otca,“ priznal. Nôž zabalil do igelitky a odhodil do popolnice.
Keď sa mama a brat vrátili domov, povedal, že otec odišiel do Čiech. Pravdupovediac, nikomu ani nechýbal. Filip však odvtedy stále myslel na strašný čin. Prežíval nočné mory, štyrikrát si chcel siahnuť na život. Na Vianoce ho ťarcha svedomia premohla a sám sa išiel priznať na políciu. Otec svojho syna psychicky týral dlhé roky. Všetci ľudia, ktorí Filipa poznajú, ho opisujú ako slušného a veľmi citlivého človeka. „Mojou najväčšou túžbou bolo, aby sme žili ako normálna rodina,“ povedal na záver Filip. Mladému mužovi sa jeho sen určite nikdy nesplní. Namiesto toho nad ním visí hrozba väzenia. Hlavné pojednávanie s 23-ročným Filipom bude pokračovať v decembri.
Autor: Iveta Marešová