Článok pokračuje pod video reklamou
Jeho cieľom nie je „výroba“ dobrých rečníkov, ale chce prispieť k šíreniu kultúry rečovej komunikácie v spoločnosti. „Naším prvým cieľom je dostať sa do povedomia ľudí. Hlavne tých, ktorých zaujíma hovorené slovo a kultúra reči. To znamená politikov, učiteľov, ale aj novinárov či účastníkov rôznych literárnych súťaží,“ zhrnul ciele klubu jeho vedúci Vincent Tkáč. Pomáha mu pri tom aj metodička ROS Anna Vojčíková-Poláčková.
Rétorika sa pestovala od antiky. Ešte v stredoveku bola povinným vyučovacím predmetom na vyššom stupni škôl a patrila k triviu (k triviálnemu – základnému vzdelaniu). Preto sa dnes hovorí o renesancii rétoriky, nie o jej zrode. „Z histórie spomeňme mená rečníkov ako boli Cicero, Quintilianus (prvý štátom platený rečník v Ríme), veľkým rečníkom bol Jan Hus, zo Slovákov Štefan Moyzes. Napospol dobrými rečníkmi boli Štúrovci, osobitne Ján Francisci,“ nahliadol do dejín rétoriky Vincent Tkáč. A pridal i ďalšie mená. V medzivojnovom období bol výborným rečníkom Andrej Hlinka i poslanec Ferdinand Juriga. Doteraz neprekonaným majstrom je Viliam Záborský, skvelými rečníkmi však boli a sú aj Mikuláš Huba, Mária Kráľovičová, Dušan Jamrich či Kamila Magálová. „V tejto oblasti máme aj vedcov, dokonca aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Spomeniem aspoň Jozefa Mistríka, autora viacerých diel o jazyku i rétorike,“ dodal Vincent Tkáč.
Na otázku, prečo sa zaoberá práve rétorikou, odpovedal:
„Možno práve preto, že dnes je čoraz viac ľudí, ktorí môžu a musia verejne vystupovať. Renesancia rétoriky je celoeurópskym trendom. Zoberte napríklad inzeráty, v ktorých hľadajú zamestnancov. Na prvých miestach sú vždy komunikačné schopnosti. Špeciálne sa trénuje napríklad manažérska komunikácia.“ Na túto tému sa v Žiline chystá aj veľký seminár. Európska komisia pri analýze schopnosti stredoškolákov zistila, že naši študenti vedia dobre čítať, ale nevedia dobre rozprávať, alebo prerozprávať čítaný text vlastnými slovami. Preto teší, že záujem o užšiu spoluprácu s Klubom praktickej rétoriky prejavili napríklad aj učitelia slovenského jazyka zo stavebnej priemyslovky a z ďalších stredných škôl.
„Rétorika to nie sú len slová. Sú to aj gestá rúk a tela, mimika tváre, ale napríklad aj to, ako je rečník oblečený. V rétorike sa začína hovoriť nielen o reči vo zvukovej podobe, ktorá je základom rečníckeho prejavu, ale aj o reči tela,“ pridáva ďalšie informácie Vincent Tkáč. Na záver dodal ešte aj dve „pikošky“. „Keď som rétoricky posudzoval verejné vystúpenia štátnikov a politikov, vyšiel mi ako víťaz Mikuláš Dzurinda. Naučil sa rozprávať, ovláda svoje ruky, mimiku, gestá. Opačným prípadom je žilinský primátor,“ zhodnotil rečnícke schopnosti Vincent Tkáč. „Máme pripravený projekt na špeciálne dobrovoľné „preškolenie“ mestských i krajských poslancov. Pomocnú ruku podáme ochotne každému, kto bude chcieť,“ má pred sebou ďalší cieľ Klub praktickej rétoriky.
