„Nemal som tušenie, ako sa operuje mozog“

Peter Bačinský (41) je rodený Žilinčan. Vyštudoval medicínu a pustil sa po náročnej ceste neurochirurgie. Dnes pracuje ako zástupca primára neurochirurgického oddelenia žilinskej nemocnice.
Aká cesta vás doviedla k medicíne?
Keď som bol malý, emigroval brat mojej mamy, ktorý vyštudoval medicínu, do zahraničia. Moja stará mama to veľmi ťažko znášala. Ja, ako jej prvorodený vnuk, som jej bol akousi náhradou za odídeného syna. Odmalička mi hovorila, aby som sa učil a stal sa lekárom. Zvykol som si na túto myšlienku a ani ma nenapadlo, že by som bol niečím iným. Po skončení gymnázia na Veľkej okružnej ma na druhý pokus prijali na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine.
Neurochirurgia je pomerne mladé odvetvie lekárstva.
Štúdium medicíny je náročné, ale mňa to veľmi bavilo. Po jeho skončení som začal pracovať na krčnom oddelení v Žiline, ale to nebolo pre mňa to pravé. Keď sa otváralo neurochirugické oddelenie aj napriek tomu, že som nemal ani tušenie, ako sa dá mozog operovať, som prestúpil a pracujem na tomto oddelení dodnes. Začínali sme štyria, primár, jeho zástupca a dvaja začiatočníci. Po prvých týždňoch sme k tomu pričuchli, začali sme chodiť na kongresy u nás a v Čechách. Tu sa nám otvorili oči, čo je to vlastne neurochirurgia.
Kde ste získavali poznatky o nových postupoch a metódach?
V slovenčine a češtine sa neurochirurgická literatúra nevydáva, ale môj dobrý priateľ mi pomohol zabezpečiť odbornú literatúru, ktorá mi rozšírila obzor poznania. Ochorením chrbta trpí veľa ľudí, bolo potrebné zdokonaľovať operačné techniky. Mozog a krčnú chrbticu som sa učil operovať u profesora Vladimíra Beneša v Prahe, ktorý je špičkou v mozgovej a cievnej neurochirurgii nielen v Čechách, ale aj v zahraničí. Driekovo-krížovú chrbticu som sa učil operovať u doktora Chroboka v pražskej nemocnici na Homolke. Nové poznatky a operačné možnosti sme postupne zavádzali na našom oddelení a dnes neexistuje nič podstatné, čo by sme v Žiline nedokázali zvládnuť.
Aké typy operácií vykonávate na chrbtici?
Venujeme sa hlavne degeneratívnym ochoreniam, ktoré vznikajú opotrebovaním a starnutím organizmu a nádormi. Na krčnej chrbtici operujeme medzistavcové platničky, ktoré tlačia do nervových koreňov a bolesti vystreľujú do horných končatín, alebo spôsobujú priamy tlak na miechu. Deväťdesiatdeväť percent operácií sa vykonáva spredu, operuje sa medzi pažerákom a krčnými cievami. Takto môžeme ošetriť naraz až štyri medzistavcové platničky. Po ich vybratí a uvoľnení miechy a koreňov sa do tohto priestoru vkladajú nové platničky, ktoré sú buď pohyblivé a zachovajú funkciu chrbtice alebo pevné. Záleží to od nálezu.
Operujete aj mozog? Robíte zákroky, ktoré sa inde nevykonávajú?
V mozgu sa často operujú úrazy mozgu, cievne ochorenia mozgu, poruchy cirkulácie mozgovomiešneho moku a nádorové ochorenia. Každé z týchto ochorení má svoje špecifiká. Tieto výkony považujeme za podstatne náročnejšie, hlavne pri nádorových a cievnych ochoreniach. Prvenstvo si na našom oddelení snažíme udržať najmä pri operáciách chrbtice. V tejto oblasti robíme väčšinu zákrokov, ktoré sa v iných slovenských nemocniciach nevykonávajú, alebo sa iba začínajú robiť.
Je vybavenie k týmto operáciám finančne náročné?
Napríklad operačný mikroskop stojí osem miliónov korún, vŕtačka päťstotisíc, po sčítaní hodnoty celého zariadenia operačnej sály sa ľahko dosiahne suma pätnásť miliónov a viac. Inštrumentárium máme veľmi dobré. Nemocnica nám vychádza v ústrety, časť vybavenia máme vďaka vlastnej iniciatíve pomocou našej neziskovej organizácie. K vybaveniu patrí aj spolupráca s inými oddeleniami, hlavne s anesteziologickoresuscitačným, röntgenologickým a cievnými chirurgmi. Potrebujeme zlepšiť zariadenie na pooperačnej izbe a zišiel by sa nám už nový mikroskop. Dúfame, že toto sa čoskoro vyrieši.
Vaša práca je náročná, musíte sa neustále vzdelávať.
Áno, rôznym spôsobom. Navštevujeme iné pracoviská, kde sa venujú neurochirurgii, chodíme na kongresy. Veľmi blízko spolupracujeme s nemocnicami v Čechách, Nemecku, Taliansku. Každé dva roky poriadame slovensko-český neurochirurgický kongres, kde si vymieňame vzájomné skúsenosti. Nedávno som sa vrátil z kongresu v Chicagu, kde sa zišlo asi tritisíc neurochirurgov z celého sveta, hlavne z Ameriky. Na vzdelávanie všetkých lekárov dávame veľký dôraz, keďže si
chceme udržať prioritné postavenie v slovenskej neurochirurgii.
Neurochirurgia nie sú len nové postupy, ale aj ľudia.
Musím spomenúť a poďakovať sa primárovi žilinskej neurochirurgie Ivanovi Mačugovi. Je to lekár, ktorý má rád svoje povolanie a nové progresívne metódy liečenia a podporuje rozvoj nášho oddelenia. Čaro a pohodu celému nášmu oddeleniu dodáva vrchná sestra Kamila Guothová aj s celým personálom milých sestričiek, ktorým sa chcem tiež poďakovať za obetavú prácu pre našich pacientov.