Na ostatné územia podnikali Turci početné výpravy a vpády svojich vojsk. Od tých čias nás delia stáročia a hoci sa Turci nedostali až na územie nášho regiónu, turecká okupácia zanechala v hmotnej aj duchovnej kultúre hlboké stopy až do dnešných čias. O tom, ako Turci zasiahli do našich dejín, sme sa pozhovárali s profesorkou dejepisu, Alicou Virdzekovou zo Žiliny.
V ktorom roku sa prvýkrát objavili Turci na našom území?
Smutné svedectvo o hrôzach tureckého pustošenia a utrpení nášho ľudu je zaznamenané v starých uhorských a tureckých kronikách. O pomeroch vtedajšieho sveta hovoria aj dobové listiny a iné dokumenty v archívoch. Tureckí obchodníci sa u nás voľne pohybovali dávno predtým, ako k nám ich vojská vtrhli s úmyslom podmaniť si Uhorskú monarchiu. Existujú záznamy, že naši obyvatelia dostali zákaz sobášenia a akéhokoľvek styku s Turkami. Po bitke pri Moháči 29. augusta 1526, kedy bolo uhorské vojsko porazené, prvý raz vstúpili Turci do našich dejín. V roku 1541 obsadili maďarské kraje a vytvorili Budínsky pašalík, patriaci do Osmanskej ríše. Odtiaľto podnikali výpravy za Dunaj a Ipeľ a pustošili južné Slovensko.Ich cieľom bolo ovládnuť bohaté banské mestá.V našom priestore nastal veľký zlom v roku 1663, keď Turci prelomili obranu Habsburgovcov a vpadli na Stredné Považie.
Protitureckých bojov sa v rokoch 1590 - 1594 osobne zúčastnil aj majiteľ bytčianskeho a lietavského panstva Juraj Thurzo. Bol kapitánom preddunajského vojska, čo bola veľmi významná funkcia. Po naše územie sa, našťastie, turecké vojsko nedostalo. Obyvatelia však aj tak museli prispievať na vojsko platením protitureckej dane, museli sa zúčastňovať bojov s Turkami, a to nielen obyvatelia južného, ale aj stredného a severného Slovenska. Svedčí o tom aj list úradníka budatínskeho panstva, ktorý informuje svojho pána, že nemôže obrobiť panské polia, lebo poddaní museli ísť do bojov s Turkami.
Prečo dokázali Turci tak ľahko dobyť štvrtinu vtedy známeho sveta?
Treba uznať, že výbojné turecké vojská boli výborne organizované. Na svoju dobu mali najlepšiu pechotu v Európe. Ich vojaci sa učili zaobchádzať so zbraňou už od svojej mladosti a vlastne celý život strávili vo vojenskej službe. Islamský fanatizmus, ale najmä vidina bohatej koristi a možnosť spoločenského postupu za hrdinskosť, z nich vytvárali oduševnených bojovníkov. Boli ozbrojení ľahkými zbraňami i početnými ťažkými delami a presúvali sa na rýchlych koňoch. V čase, keď boli na Váhu sotva tri mosty a väčšinou sa cez rieky prechádzalo brodmi, dokázali si Turci vyrábať mosty na počkanie. Mali tiež výbornú výzvednú službu a na územia, o ktoré mali záujem, posielali špiónov. Podľa dobových záznamov sa nejakí zvedovia dostali aj do Žiliny. Uhorské vojská oproti tomu boli slabo vyzbrojené a zle pripravené, čo pre ne malo katastrofálne dôsledky, keď boli krvavo porazené. Pri nájazdoch Turci rabovali, búrali kresťanské chrámy, kláštory, vypaľovali celé dediny i mestá. Keď však dobyté územie obsadili, už ho nedrancovali. Ľudia aj ten posledný dobytok, čo mali, zahnali pred nimi do hôr. Turci našich obyvateľov vraždili alebo odvliekali do zajatia, kde skončilo najmä mnoho malých detí. Z chlapcov vycvičili janičiarov - špeciálne komandá, ktoré nasadzovali aj proti obyvateľom ich rodnej krajiny. Uhorsko bolo od Turkov oslobodené až v roku 1697, po porážke pri Zente.
Aké stopy tu ešte po Turkoch zostali?
Turecká okupácia zasiahla hlboko do hospodársko – spoločenského i kultúrneho života obyvateľstva Slovenska. Historici , ako napríklad Pavol Horváth alebo Vojtech Kopčan uvádzajú, že do nášho jazyka sa počas tureckých výbojov na naše územie dostali niektoré termíny, ako beg, paša, kindžal, ale i miestne názvy a osobné mená. Zaviedlo sa strihanie vlasov podľa tureckej módy, nosenie tureckého plášťa a niektoré rastlinné ornamenty na našich ľudových krojoch. Údajne sa aj manželia od tých čias u nás pochovávajú vedľa seba. Udomácnili sa niektoré turecké jedlá a plodiny prinesené Turkami, napríklad pohánka alebo melón. Začali sa tiež u nás chovať ušľachtilé kone a používať konské sedlá. V múzeách sa dodnes zachovalo mnoho tureckých zbraní. Spomienky na turecké hrôzy sa vyskytujú aj v našich početných povestiach a piesňach. Taktiež možno rozpoznať stavebné prvky na hradných a pevnostných objektoch, ktoré dlhší čas Turci okupovali.
