Článok pokračuje pod video reklamou
Roky viedol reláciu Literárna revue v rádiu Twist, neskôr televízne Literárne oko. No Dado Nagy nie je len moderátor, ale aj znalec literatúry a tiež spisovateľ, spolu s Petrom Krištůfkom napísal paródiu na detektívky Rota pomalého nasadenia. Na ŽLF moderoval viaceré podujatia. Jedným bolo stretnutie so slovenskými blogermi Petrom Moskaľom, Vladimírom Schwandtnerom, Zuzanou Hošalovou a Viktorom Holmanom. Okrem samotného fenoménu blogovania náš rozhovor s Dadom zaviedol aj k iným témam - nielen k neodmysliteľnej literatúre, ale napríklad k mužom v bielych plášťoch.
Väčšina ľudí číta, keď si chce oddýchnuť, ale u vás je literatúra povolaním. Čo robíte, keď chcete relaxovať?
Pre mňa je stále čítanie dosť veľkým relaxom. Vždy si oddýchnem a naozaj ma to baví, takže to neberiem jednoznačne ako prácu. Ja sa tým naozaj bavím. Ale dobrým relaxom sú aj filmy. Keď mám voľno, rád si pozerám jeden film za druhým. Najradšej na DVD, lebo tie obsahujú moje obľúbené bonusy - komentáre tvorcov, filmy o filme a nepoužité scény.
Existuje v literatúre niečo, čo vám prekáža?
Na čítaní a literatúre je úžasné práve to, že si človek môže vybrať, čo má rád. Keď ma niečo nezaujme, tak sa tým jednoducho nezaoberám a nerozmýšľam, prečo sa mi to nepáči. Keď chcem niečo skritizovať, tak skôr autorov, ktorých mám rád. Ak vydajú niečo, čo sa mi nepáči, vtedy mám chuť sa ku knihe aj kriticky vyjadriť. Nie som ani veľkým čitateľom ženských románov, a preto by som si ani netrúfol povedať, či ich mám alebo nemám rád. Ale nemám rád knihy z lekárskeho prostredia, keďže sa sám strašne bojím lekárov. Takéto knihy ani nečítam.
Nepomohlo by čítanie takejto literatúry prekonať ten strach?
Panebože, nie! Potom by som dostal ešte aj fóbiu. Napríklad Robin Cook píše knihy, z ktorých väčšina je o lekároch. Stačí, aby som si prečítal, že do miestnosti vošiel muž v bielom plášti a chytí ma taká panika, že ma určite začne hneď niečo bolieť.
Prečo by ľudia podľa vás mali čítať?
Nemusia čítať. Vôbec to nie je povinné. Ja čítanie beriem naozaj veľmi privátne. Môžem hovoriť iba za seba, že ma čítanie baví a je to jeden z najväčších pôžitkov, aké poznám. Knihy ponúkajú emócie, pocit úžasu, niečo sa v nich človek dozvie – prípadne aj o sebe, spozná riešenia vecí, ktoré ho trápia. Nájde sa v nich a zisťuje, že v tom nie je sám. A preto ja rád čítam. Môžem sa len snažiť časť tejto energie preniesť aj na iných.
